1. pôstná nedeľa - rok C
Drahí bratia a sestry, tri Ježišove pokúšania nám ponúkajú rozmýšľať o troch zásadných otázkach.
Prvou je otázka: Z čoho žijeme? Ľudská skúsenosť nás učí, že človek naozaj nežije len z chleba. Veď si predstavte vy rodičia, že keby ste deťom dávali len chlieb, len jedlo. Veď oni potrebujú viac. Potrebujú rodičovský záujem, potrebujú slovo povzbudenia, ale aj pokarhania a usmernenia. Potrebujú lásku, ktorá sa prejavuje nielen v kŕmení, ale aj v pestrom množstve mnohých skutkov a slov. Len tak sa môže dieťa normálne vyvíjať. Ale aj keď sme dospelí, nestačí nám len sa dobre najesť. Potrebujeme mať pri sebe niekoho, komu dôverujeme, s kým sa môžeme porozprávať, kto nás pochopí alebo povzbudí. Zmysel života nespočíva v jedení, ale v komunikácii. Avšak ani ľudská komunikácia nie je všemocná. A preto prichádza do nášho života slovo Božie. Ono je pre nás cestou, pravdou a životom. Je svetlom na našich životných cestách. Posilňuje náš život aj vtedy, keď nám je ťažko, dáva nám nádej, keď zúfame. Usmerňuje náš život podľa priania Boha. Vyjadruje túžbu Boha po našom pozemskom šťastí a večnom živote. Na otázku: z čoho žijeme?, odpovedáme: potrebujeme každodenný chlieb, ale len ten nestačí. Potrebujeme každodenné ľudské slovo, ale ani to nestačí. Potrebujeme aj slovo Božie, ktoré jediné môže doplniť, čo nemôže dať ani chlieb ani len ľudské slovo.
Druhou je otázka: Čo je pre nás najdôležitejšie, alebo čomu sa klaniame? Dnes vidíme vo svete mnoho konkurenčných náhrad Boha, ktorým sa ľudia klaňajú. Sú to napríklad bôžikovia z oblasti kultúry, športu, zo sveta módy a krásy. Predsa však je jeden bôžik, ktorý najsilnejšie nahradzuje pravého Boha. Keby som sa vás nato pýtal, určite by ste to uhádli. Dve najznámejšie vlastnosti Boha - všemohúcnosť a všadeprítomnosť - sú nahradené všemohúcnosťou a všedeprítomnosťou peňazí. Ak tvrdíme, že Boh môže všetko, tak ten, kto má dnes dosť peňazí, sa pokladá za takého, ktorý si môže tak isto všetko dovoliť. Všemohúcnosť Boha nahradila všemohúcnosť peňazí. A so všemohúcnosťou peňazí je spojená aj ich všadeprítomnosť. Pokiaľ má človek kreditnú kartu a v banke voľne zmeniteľnú menu, môže s peniazmi disponovať všade na svete. Kreditná karta je teda znakom všadeprítomnosti peňazí. Dokonca aj slovo kredit má náboženský zmysel. Je zložené zo slov cor a dare – čo znamená dať niekomu srdce. Preto sa nemôžeme čudovať, že aj dnešné moderné banky sa prezentujú ako moderné chrámy. Predstavte si, že vstupujete do veľkej bankovej haly. Čo na vás ako prvé zapôsobí? Nie je to ten modlitbový šepot, ktorým sa tam hovorí? Už ste počuli niekoho v banke kričať? A keď prídete k prepážke a žiadate si sumu, nemáte pocit, predovšetkým katolíci, že čosi podobné sa odohráva pri spovedi? Keď hriešnik stojí tvárou tvár voči kňazovi, ktorý ho môže zbaviť dlhov, tak ako nás ich zbavuje bankový úradník? Áno banky dnes šíria akési náboženské fluidum a preto sa v nich ľudia podľa toho správajú. My vieme, čo povedal Ježiš na adresu toho, kto sa klaňal peniazom, kto povedal : duša mám všetkého dosť, pi a hoduj, my vieme, že povedal mu: blázon. A poznáte to všetci o tej ťave, ihle a bohatstve a kráľovstve nebeskom.
Treťou je otázka: Ako vážne berieme otázky, ktoré sa týkajú zmyslu nášho života? Diabol chce od Ježiša, aby pokúšal Boha, aby riskoval, aby sa stal hazardérom. Dnes sú v móde rozličné adrenalínové športy a zábavy, hazardné hry. Aj napr. preteky F l, sú vyjadrením dnešných túžob človeka po rýchlosti, dynamike. Pre pretekára majú však len vtedy zmysel, keď dôjde do cieľa. Lebo nedôjsť do cieľa, môže znamenať aj smrť na dráhe. Život nie je len o adrenalíne a hazarde. Zmysel života je o zodpovednosti. Za seba, za blížnych. O zodpovednosti pred Bohom. Možno aj my máme skúsenosti, keď sme ako ľudia a kresťania hazardovali so svojou vierou, morálkou, povesťou. Možno sme sa aj popálili. Možno sme so všetkého vyšli so zdravou kožou a sme za to Bohu vďační. Nedal nám Boh takéto skúsenosti aj preto, aby sme svoj život zmenili. Naozaj nepokúšame aj my Boha stále v nejakom presvedčení, že to predsa len opäť zvládneme? To si mysleli aj spomínaní piloti F l, ktorí sa však pri jednom preteku zabili. Nepodľahli sme aj my tomuto pokušeniu, že všetko berieme na ľahkú váhu a spoliehame sa, že však keď bude najhoršie, dobrý pán Boh nám pomôže?
Pôstna doba sa nás razantne pýta: máš už zmysel života? Vieš na čo žiješ na zemi? Alebo stále len hľadáš? Stále riskuješ? Stále si nespokojný? Už si sa konečne poučil na svojich pádoch a prehrách? Ešte stále viac veríš sebe ako Bohu? Alebo sa spoliehaš na Božie milosrdenstvo? Počítaš aj s tým, že diabol bude aj teba pokúšať? Máš taký silný vzťah k Bohu, že to zvládneš? Čo o tebe môže povedať tvoja manželka, tvoj manžel, otec, matka, dieťa. Mohli by povedať, že sme vzorom nájdenia zmyslu života? Alebo naopak?
Dnes si veľa ľudí uvedomuje, že svet teba liečiť. Je to veľká výzva aj pre nás kresťanov. Ak chceme liečiť, musíme byť zdraví. Zdraví vo viere a morálke a zmysel života.