16. nedeľa v Cezročnom období – rok C
Drahí bratia a sestry! Tohto týždňa v stredu 17. júla sme v našej nitrianskej diecéze slávili sviatok našich hlavných patrónov Svätých Andreja-Svorada a Benedikta. S príležitosťou 930-ého výročia ich vyhlásenia za svätých náš otec biskup Mons. Viliam Judák rozposlal kňazom a veriacim všetkých farností našej diecézy pastiersky list, ktorý sa čítal takmer vo všetkých kostoloch našej diecézy už minulú nedeľu. Pretože u nás slúžil vtedy hosťujúci kňaz, prečítanie tohto pastierskeho listu sme odložili na dnes. Tu prinášam jeho znenie:
„Bratia a sestry! Pri významnom cyrilo-metodskom výročí a mnohých aktivitách, ktoré s tým súvisia, nemali by sme nevšímavo obísť ani významné 930. výročie kanonizácie dvojice svätcov, ktorých život je spätý s naším územím. Ide o sv. Svorada-Andreja a Beňadika, benediktínov a pustovníkov, žijúcich na prelome 10. a 11. storočia.
Autor Života svätého Svorada a Beňadika – ich súčasník, biskup v Päťkostolí (Pécs), ktorý ich osobne poznal – sv. Maurus, napísal tento spis ako doklad pre ich svätorečenie.
Rehoľa sv. Benedikta z Nursie, kde patrili, mala nesmierny význam pre západnú kultúru. Z „Hory sv. Benedikta“, ako zvyknú volať Monte Casino v Taliansku sa rozlievali hojné prúdy požehnania na početné európske národy v stredoveku. Odtiaľ vychádzali neúnavní misionári ku Germánom, Britom, Slovanom, Maďarom... V pohnutých časoch veľkého sťahovania národov sa kláštory sv. Benedikta stali miestami pokoja, poriadku a bezpečnosti. Benediktínski mnísi učili „barbarské“ národy pokrokovejším metódam v poľnohospodárstve, staviteľstve a vôbec v remeslách. Veľké zásluhy si získali na poli vedy a umenia: zachránili mnoho literárnych pamiatok, podporovali vzdelanie - zakladali školy...
Svorad, pochádzajúci z územia Poľska, ktorý prišiel do kláštora sv. Hipolyta na Zobor, neďaleko Nitry, okolo r. 1000 a tam prijal meno Andrej. Beňadik, jeho spoločník zo slovenského prostredia, svojím extrémnym asketickým životom, zbožnosťou a službou iným, už za svojho života zaujali svojich súčasníkov.
Aj preto ich pochovali vo významnom biskupskom chráme v Bazilike sv. Emeráma v Nitre. Svorad-Andrej zomrel okolo roku 1030. Maurov životopis uvádza dva zázraky, ktoré sa stali na jeho príhovor. Niet divu, že keď sa rozšírila zvesť o týchto zázrakoch, mnohí si začali pustovníka uctievať ako svätca ešte pred svätorečením. Podobne sa to udialo aj v súvislosti s Beňadikom, ktorý zomrel o tri roky po Svoradovi, na Skalke pri Trenčíne. Maurus udáva správu aj o tom, že neporušené telo sv. Beňadika sa našlo po roku vo Váhu, kde ho hodili zbojníci. Na Skalke už v roku 1208 stál kostol zasvätený sv. Beňadikovi a r. 1224 opátstvo zasvätené tomuto svätcovi.
V r. 1083 zásluhou uhorského kráľa sv. Ladislava, za pápeža sv. Gregora VII., došlo ku kanonizácii prvých piatich uhorských svätcov. Dosvedčuje to aj rozhodnutie synody v Sabolči, ktorá roku 1092 nariadila úctu týchto uhorských svätcov: Štefana, Imricha, Gerharda, Svorada a Beňadika. Najstaršie doklady o úcte týchto svätcov nájdeme aj v liturgických textoch, ktoré sa dostali na konci 11. storočia do Záhrebu.
Prvýkrát sa vyskytuje na Slovensku spoločný kult sv. Svorada a Beňadika v Nitre v Zoborskej listine z r. 1111 v označení Nitrianskej baziliky a kapituly kanonikov.
Úcta k svätým pustovníkom sa hneď od začiatku spájala s miestami ich pôsobenia: v Nitre a na Skalke pri Trenčíne, kde v ostatných rokoch dochádza k oživeniu tohto najstaršieho pútnického miesta na Slovensku.
Ich kult od začiatku úcty je doložený na viacerých poľských miestach, no najmä v Tropie pri Tarnove, odkiaľ mal Svorad prísť do Nitry. Na začiatku 13. storočia sa spomína úcta k nemu i na Morave. Úcta k svätému Svoradovi-Andrejovi a svätému Beňadikovi je živá aj v Maďarsku. Šíria ju aj slovenskí misionári po celom svete. V USA zasvätili slovenskí krajania sv. Svoradovi-Andrejovi okrem niekoľkých kostolov aj benediktínske opátstvo v Clevelande, založené r. 1927. Dokonca, na ostrove Timor bol zásluhou P. V. Lechoviča, misionára SVD, postavený kostol k úcte sv. Svorada (r. 1972).
V súčasnosti sú ich relikvie rozšírené vo viacerých kostoloch i mimo hraníc Slovenska. Najväčšia časť je uložená v historickom relikviári, ktorý bol vložený do nového oltára Katedrály - Baziliky sv. Emeráma v Nitre (22. septembra 2009 pri konsekrácii nového oltára).
Príklad sv. Svorada-Andreja a Beňadika nás povzbudzuje, aby sme si premysleli naše životné hodnoty: dali na prvé miesto vernosť Bohu a jeho pravde a podriaďovali im dôsledne naše konanie vo všetkých oblastiach života. Aby aj náš život - ako ich - bol činnosťou pre dobro iných.
Sú nám tiež vzorom vzťahu k prírode, k životnému prostrediu. Pod vedením benediktínskeho hesla «Ora et labora!» - Modli sa a pracuj - kultivovali nehostinnú prírodu a práca sa stávala pokračovaním liturgie - oslavy Boha.
Ak sa má stať aj naša práca „kultúrou“, čiže zošľachťovaním prírody, zdokonaľovaním, a nie ničením životného prostredia, je tiež nevyhnutné, aby sme dali patričný priestor „kultu“, úcte človeka voči Bohu - a to tak v liturgii, ako aj v tichom osobnom rozhovore s Bohom práve v prírode.
Len vtedy, ak sa my budeme stávať Božími synmi a dcérami do dôsledkov - a to až do dôsledkov v našom zmýšľaní a v skutkoch - len vtedy bude naša činnosť oslobodzovať prírodu, len vtedy budeme mať zodpovedný prístup ku stvoreným skutočnostiam...
Nech príklad a orodovanie svätých Svorada-Andreja a Beňadika, prispeje k oživeniu a prehĺbeniu kresťanskej viery u nás a k novej kultúre života, ktorý by bol na oslavu Boha a pre trvalé dobro človeka našich čias!
Na príhovor sv. Svorada-Andreja a Beňadika nech Vás žehná Všemohúci Boh Otec i Syn i Duch Svätý.
†Viliam Judák, nitriansky biskup