18. nedeľa v Cezrocnom obdobi – rok C
Ak by sme sa chceli opýtať, čo je hlavnou témou dnešných dní na Slovensku, tak je to určite téma majetku, bohatstva, materiálnych hodnôt, peňazí. Počuť o tom, ako ľudia nariekajú, že majú málo. Závidia iným ich dostatok a upodozrievajú ich z nečestnosti. Rozpráva sa o tom, kto koľko zarobil v zahraničí. Hľadajú sa také pracovné možnosti, aby človek mohol rýchlo zbohatnúť. Pritom normálni a skromní ľudia hovoria, že najviac nadávajú tí, ktorým nič nechýba. Zaiste, že nie je ľahké sa v tomto všetkom zorientovať. Ťažko povedať, aká je skutočná pravda o bohatstve a chudobe Slovákov.
Jadrom posolstva dnešnej nedele je Ježišovo ponaučenie, že ak človek zhromažďuje majetok len preto, aby mohol pokojne jesť, piť, hodovať, tak je blázon.
To je tragédia muža z podobenstva. Svoj zmysel života videl v tom, aby mal čo najviac sám pre seba. Nedbá na blížnych a nedbá ani na Boha. Stáva sa egoistom. Sám sebe je aj bohom aj blížnym.
Celá absurdnosť takéhoto životného postoja sa prejaví vtedy, keď sa naň pozeráme z pohľadu smrti a večného života. Preto sa ho Ježiš v podobenstve pýta: „A čo si nahromadil, čie bude“? V Matúšovom evanjeliu to ešte dôkladnejšie vysvetľuje: „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia... V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ, ani hrdza... Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce“ (6, 19 – 21).
Keby sa bol bohatý muž z podobenstva so svojím majetkom podelil s blížnymi a chudobnými, bol by sa stal bohatým pred Bohom a mal by budúcnosť a poklady za hranicou smrti.
Prečo aj dnešným ľuďom a celému ľudskému spoločenstvu patrí právom ten Ježišov prívlastok „blázon“.
Uvedomme si vážne, že svet a ľudia v ňom sa vyvíjajú tak, ako by večný život neexistoval. Nechcem tým tvrdiť, že ľudia v posmrtný život neveria. Ale aj keď veria, nemá to veľký vplyv na ich vnútorný postoj, že najlepšie je na zemi a preto si tu teba nahromadiť čím najviac.
Na tom bola postavená komunistická ideológia a na tom je postavená aj ideológia liberálna, kapitalistická alebo západná. Komunistom sa nepodarilo urobiť raj na zemi. Liberálom a kapitalistom na určitých miestach sveta zatiaľ áno. Lebo naozaj vyspelé štáty dokázali v materiálnej oblasti ohromne veľa. Ich tragédia je však v tom a môže sa im to budúcnosti vypomstiť, že všetko orientovali len pre túto zem. Politici vo vyspelých štátoch radi svojim občanom povedali: Občania, máte veľké zásoby na dlhé roky. Odpočívajte, jedzte, pite, zabávajte sa. A oni poslúchli a tak urobili.
Myslelo sa pri tom všetkom na to, že každý pokrok, každý ekonomický úspech, každé zvyšovanie životnej úrovne má zmysel len vtedy, keď to pomôže ľuďom v príprave na ich stretnutie s Bohom po smrti? Nemá pravdu taliansky náboženský spisovateľ Pronzatto, ktorý povedal, že vo chvíli, keď Ježiš povedal, že skôr prejde ťava uchom ihly, ako sa dostane boháč do nebeského kráľovstva, tak technici začali vyrábať ihlu s veľkým uchom a zootechnici chcú vyšľachtiť malú ťavu, ktorá by cez ňu prešla? Inými slovami povedané, že Ježiš to tak vážne nemyslel.
Ježiš to však myslel vážne a preto aj my musíme vážne nad tým rozmýšľať a vážne to brať. Kresťania by sa mali stať nositeľmi nového štýlu života. On spočíva v tom, že vedia, čo je pre ich život potrebné len natoľko, aby ich Boh po smrti nazval múdrymi a zodpovednými. Kresťania musia vedieť, čo je prostriedok a čo je cieľ ich života. Každý majetok je len prostriedok, ktorý slúži k tomu, aby človek prežil svoj život dôstojne so zameraním na večnosť. Kresťania musia byť na čele celosvetových aktivít, ktoré už dnes cítiť a ktoré propagujú život bez luxusu a bohatstva. Dnes si dosť ľudí uvedomuje, že len skromnosť môže pomôcť nášmu svetu. A my kresťania k tomu pridávame, že len skromnosť môže pomôcť spáse našich duší.
V našich rodinných a iných spoločenstvách by sme sa mali vedieť rozprávať aj o niečom inom, ako len o peniazoch. Mali by sme sa vedieť vzájomne tešiť zo života a nie naň neustále nadávať. Mali by sme sa viac starať o to, akí sme a nie len o to, čo máme alebo nemáme.