5. Veľkonočná nedeľa C (Sk 14,21b-27)

    Po letmom vypočutí úryvku zo Skutkov apoštolov v prvom čítaní sa podivíme, aký zvláštny cestopis sa to dostal do nedeľnej liturgie. Dozvedáme sa, kam sa Pavol a Barnabáš vrátili, kam prišli, kadiaľ prešli, odkiaľ a kam sa odplavili, a počúvame pritom názvy, ktoré na mape sveta už dávno nenájdeme. Preto je dôležité otvoriť Skutky apoštolov a prečítať si krátky úryvok vybraný do liturgického čítania v celom kontexte. Tam sa nám totiž otvoria širšie obzory a pomôžu nám pochopiť mnohé dôležité súvislosti.

    Zistíme, že Pavlov a Barnabášov návrat do Lystry, Ikónia a Antiochie, kde povzbudzovali srdcia učeníkov, určite nebol príjemnou spomienkovou cestou s nostalgickým nádychom. Vrátiť sa do Lystry znamenalo vrátiť sa na miesto, kde Pavol takmer prišiel o život (viď Sk 14,19). Podobne aj návrat do Ikónia bol asi sotva príjemnou zdvorilostnou návštevou na predchádzajúcom pôsobisku.  Pri prvej návšteve tohto mesta sa totiž „pohania a Židia so svojimi predstavenými tiež chystali Pavla a Barnabáša prepadnúť, potupiť a ukameňovať“ (porov. Sk 14,5). Síce menej vyostrená, ale určite nie pohodová atmosféra sprevádzala Pavla a Barnabáša aj v Antiochii (v Pizídii). Hoci mal Pavol príležitosť predniesť v tamojšej synagóge dôležité slovo, ktoré si našlo nemálo pozorných poslucháčov, ani toto pôsobenie sa nezaobišlo bez protivenstiev zo strany závistlivcov a štváčov (viď Sk 13,14-52). Pavol a Barnabáš sa však napriek prežitým námahám, sklamaniam, neúspechom a nebezpečenstvám odhodlane vracajú práve do týchto miest.

    Ich počínanie je jasným dôkazom, že Ježišovo nové prikázanie – prikázanie  milovať sa navzájom, tak ako nás miloval on (viď evanjelium Jn 13,31-33a.34-35), nie je nedosiahnuteľnou utópiou, o ktorú sa sotva niekto pokúsi. V prípade Pavla a Barnabáša sa láska, ktorú prikazuje Ježiš (t.j. láska sprevádzaná ochotou k obete vlastného života), stala živou skutočnosťou. Zdanlivo obyčajný „cestopis“ zo Skutkov apoštolov zachycuje jej veľmi konkrétne prejavy.  Tým  naznačuje aj nám, že práve zdanlivo obyčajné  okolnosti nášho života sú priestorom, kde sa dá toto Ježišovo nové prikázanie uskutočňovať. Jednou z podôb jeho uskutočňovania môže byť napríklad zodpovednosť a obetavosť voči tým, ktorí sú nám zverení (podobne ako to robili Pavol a Barnabáš), alebo naopak dôvera voči tým, ktorým sme zverení (podobne ako ju pravdepodobne prežívali obyvatelia Lystry, Ikónia, Antiochie, Pizídie, Pamfýlie, Perge či Atálie).