22. nedeľa v Cezročnom období - rok - A

    Náhlu zmenu často definujeme tak, že nastal obrat o 180 stupňov. O niekom povieme: Ten človek sa zmenil o 180 stupňov. Športovci povedia: To mužstvo hralo o 180 stupňov lepšie. Učiteľ povie: Žiak sa zmenil o 180 stupňov.

    Minulú nedeľu sme počuli, ako Pán Ježiš nazval apoštola Šimona Petrom – Skalou, na ktorej postaví svoju Cirkev. Dnes u Ježiša nastáva obrat o 180 stupňov. Nazýva Petra pokušiteľom – satanom. Prečo taká zmena?

    Keď Peter vyznal, že Kristus je Syn živého Boha, Ježiš mu povedal, že mu to nezjavilo telo a krv, ale jeho nebeský Otec. Teraz, keď Peter odhovára Krista od utrpenia, on mu odpovedá: Choď odo mňa, pokušiteľ! Si mi na pohoršenie. Nemáš zmysel pre veci Božie, len pre ľudské!

    V prvom prípade Peter hovorí pod vplyvom Boha. Dnes myslí a hovorí, ako človek z tela a krvi. Preto ho Ježiš nazýva pokušiteľom. V čom vlastne spočíval Petrov priveľmi ľudský pohľad? V Kristovi videl úspešného muža s veľkým cieľom. Zle sa mu počúvalo, keď Kristus hovorí o utrpení a smrti. Až tak bol rozrušený, že nepostrehol z úst Ježiša aj slovo zmŕtvychvstanie. Myslel len na úspech a víťazstvo Krista v pozemských dimenziách. Chcel Krista uzatvoriť do pozemských kategórií myslenia. Nevedel ešte, že prehra Krista bude znamenať víťazstvo. Že v živote sa k veľkým víťazstvám ide cez bolesť a niekedy aj cez smrť. Bolo mu vzdialené myslenie Boha a Ježiša.

    Rozdiel medzi myslením Boha a človeka pociťujeme aj my. Myslíme si, že šťastný život človeka spočíva len v úspechoch a víťazstvách. Od prvej pochvaly učiteľa v prvej triede až po preberanie diplomu na vysokej škole. Od prvého pekne zarecitovaného veršíka až po koncertné pódium. Od športového víťazstva v školskej súťaži až po olympijské medaily. Myslíme si, že k šťastiu patrí len dobré detstvo, mladosť, v ktorej človek získa, čo sa dá, reprezentatívne manželstvo a pokojná staroba. Každú prehru pokladáme za prekážku pri dosahovaní našich cieľov. Nehovoriac už o chorobách a predčasnej smrti, pri ktorej hovoríme, že čo ešte všetko mohol človek dokázať. A keďže sme totálne uzatvorení v našom ľudskom myslení a presvedčení, nie sme schopní pochopiť pády, prehry, sklamania, bolesti a smrť.

    Podľa Božieho myslenia a podľa príkladu Krista je všetko to, čo pokladáme za zlé, zmysluplné a môžeme to pochopiť len cez našu vieru. V logike Boha je to často jediná cesta k dosiahnutiu trvalých a hodnotných výsledkov. V deň svojho zmŕtvychvstania to Ježiš povedal jasne svojím učeníkom: „Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ (Lk 24,26)

    V živote človeka môže byť často prehra hodinou Božej milosti. Jedna žena verejne odmietala Cirkev. Ako blesk ju však udrela tragédia. V leteckej katastrofe zahynul jej jediný syn. Niekoľko rokov chodievala na jeho hrob. Až keď bola stará a jej vlasy boli postriebrené bolesťou, prekročila prah kostola. Tam vyznala, že stratila syna, aby na tom istom mieste našla Boha. Cez tragédiu jej syna prešla z myslenia čisto ľudského v svet, v ktorom sú hodnoty duchovné prístupné len viere.

    Často hovoríme, že sa niečo a niekto zmenil o 180 stupňov. Uvažujme teraz, či by sme sa aj my nemali zmeniť o 180 stupňov. Odmietnuť svoje ľudské myslenie a prijať myslenie Ježiša. Náš život by tým určite získal na kvalite.