NAJSVäTEJŠIA TROJICA - ROK SEDEMBOLESTNEJ PANNY MÁRIE
Ttéma: Piata bolesť - Ukrižovanie Ježiša Krista
Mesiacom jún mariánskeho roka 2014 pokračuje deväťmesačná prípravná novéna na zverenie Slovenska pod ochranu Sedembolestnej Panny Márie, ktoré sa uskutoční 15. septembra 2014 v šaštínskej Bazilike Sedembolestnej Panny Márie.
Obsah piatej bolesti
* stále evidentnejší je nezvratný koniec, ktorý je skúškou vytrvalej viery v anjelove slová pri zvestovaní o Ježišovom kraľovaní "naveky" a o tom, že jeho kráľovstvu "nebude konca". Čo potom znamená „je dokonané“?
*bezmocnosť Matky, ktorá musí bezprostredne hľadieť na brutálne zaobchádzanie s jej Synom. Ako ju museli bolieť posmešné výzvy "zachráň sám seba", akou skúškou viery prešiel v nej prísľub vyrieknutý ešte pri Zvestovaní, že "Bohu nič nie je nemožné". Tvrdá skúška najmä pri slovách "dokonané je"!
*Mária je opustená, hoci sústavne obklopená ľuďmi. No opustenosť Syna môže zakúsiť do najhlbšieho existenciálneho dna iba Ona, nenahraditeľne Ona, rodná matka utýraného. Ako ju drásalo aj ono Bohu adresované "prečo si ma opustil...?". Opustili ho spuluučeníci, ostal iba Ján: kde sú ostatní?! O nich jej Syn volá: "Žíznim", prahne po ich láske ako prahol po obrátení Samaritánky pri Jakubovej studni slovami „daj sa mi napiť“.
ENCYKLIKA PÁPEŽA JÁNA PAVLA II. REDEMPTORIS MATER o preblahoslavenej Panne Márii v živote Cirkvi:
Ak úryvok Jánovho evanjelia o svadbe v Káne hovorí o Máriinom starostlivom materstve na začiatku Ježišovej mesiášskej činnosti, tak iný úryvok toho istého evanjelia potvrdzuje toto materstvo v spásnom poriadku milosti v jeho vrcholnom bode, keď sa dovršuje jeho veľkonočné tajomstvo, Kristova obeť na kríži. Jánov opis je veľmi stručný: "Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasová, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa syn tvoj!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe" (Jn 19,25-27).
V tomto čine sa nepochybne prejavuje jedinečná starostlivosť Syna o Matku, ktorú opúšťal v takej veľkej bolesti. Tento Ježišov "testament z kríža" nám však o tejto starostlivosti hovorí ešte viac. Ježiš vyzdvihuje nové puto medzi Matkou a Synom a slávnostne potvrdzuje všetku jeho pravdivosť a skutočnosť. Možno povedať, že ak Máriino materstvo, vzťahujúce sa na všetkých ľudí, bolo načrtnuté už prv, teraz sa jasne spresňuje a ustanovuje. Vyplýva z definitívneho zavŕšenia veľkonočného tajomstva Vykupiteľa. Keďže Kristova Matka je priamo v tomto tajomstve, ktoré sa týka človeka - jednotlivca i všetkých, - ona je daná človekovi - každému a všetkým - ako Matka. Týmto človekom pod krížom je Ján, "učeník, ktorého Ježiš miloval". Nie je to však len on sám. Koncil v duchu tradície bez váhania nazýva Máriu "Matkou Kristovou a Matkou ľudí". Vskutku, ona je "v Adamovom potomstve spojená so všetkými ľuďmi... ba je priam matkou (Kristových) údov, lebo s láskou spolupracovala na zrode veriacich v Cirkvi".
Toto "nové Máriino materstvo" zrodené z viery, je teda plodom "novej" lásky, ktorá v nej definitívne dozrela pod krížom jej účasťou na Ježišovej vykupiteľskej láske. Ocitáme sa tak v samom strede splnenia prisľúbení z protoevanjelia: "Potomstvo ženy rozšliape hlavu hada" (porov. Gn 3,15). Ježiš Kristus svojou výkupnou smrťou víťazí nad zlom hriechu a smrti v jeho samých koreňoch. Je príznačné, že keď sa z kríža obracia k Matke, nazýva ju "žena" a hovorí jej: "Žena, hľa tvoj syn". S tým istým oslovením sa obrátil na ňu aj v Káne (porov. Jn 2,4). Možno vari pochybovať, že táto veta na Golgote preniká do hĺbky tajomstva Márie a vyzdvihuje jedinečné postavenie, ktoré zaujíma v celom poriadku spásy? Ako učí Koncil, s Máriou "vznešenou dcérou sionskou, po dlhom čakaní na splnenie prísľubu nastáva plnosť časov a nastoľuje sa nový poriadok, keď Syn Boží vzal z nej na seba ľudskú prirodzenosť, aby tajomstvami svojho vtelenia oslobodil človeka od hriechu".
Slová, ktoré Ježiš vyslovuje na kríži, znamenajú, že materstvo jeho rodičky bude mať "nové" pokračovanie v Cirkvi a skrze Cirkev, ktorú tu symbolicky predstavuje Ján. Týmto spôsobom tá, ktorá ako "milosti plná" bola uvedená do tajomstva Krista, aby bola jeho Matkou, čiže svätou Bohorodičkou, prostredníctvom Cirkvi ostáva v tomto tajomstve i naďalej ako "žena", o ktorej sa hovorí na začiatku dejín spásy v Knihe Genezis (3,15) a na konci dejín spásy v Apokalypse (Zjv 12,1). Podľa večného plánu Prozreteľnosti Bohorodičkino materstvo sa má rozšíriť na Cirkev, ako to dokazujú tvrdenia Tradície, podľa ktorých Máriino materstvo voči Cirkvi je odrazom a predĺžením jej materstva voči Božiemu Synovi.
Podľa Koncilu už sama chvíľa zrodenia Cirkvi a jej plného prejavenia sa vo svete dáva tušiť túto kontinuitu Máriinho materstva: "Keďže sa zapáčilo Bohu zjaviť slávnostným spôsobom tajomstvo ľudského spasenia až po zoslaní Ducha Svätého, ktorého prisľúbil Kristus, vidíme apoštolov pred Turícami zotrvávať „jednomyseľne na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou, a s jeho bratmi“ (Sk 1,14). Teda aj Mária vzývala dar Ducha, ktorý ju zatienil už pri zvestovaní".
V spásnom poriadku milosti uskutočňovanej pôsobením Ducha Svätého je teda jedinečná spojitosť medzi chvíľou vtelenia Slova a zrodenia Cirkvi. Osobou, ktorá tieto dve udalosti spája, je Mária: Mária v Nazarete a Mária v jeruzalemskom večeradle. V oboch prípadoch jej nenápadná, ale zvrchovane dôležitá prítomnosť ukazuje cestu "zrodenia z Ducha". Takto tá, ktorá je prítomná v tajomstve Krista ako Matka, stáva sa z vôle Syna a pôsobením Ducha Svätého prítomnou v tajomstve Cirkvi. V Cirkvi sa aj naďalej prejavuje jej materská prítomnosť, ako to vyplýva z Kristových slov, ktoré povedal na kríži: "Žena, hľa, tvoj syn", "Hľa, tvoja matka."
Matka mučenice svätej Márie Goretti
Túto patrónku mladých žien, čistoty a obetí zneuctenia sa v roku 1902 pokúsil zneuctiť osemnásťročný sused Alessandro Serenelli. Keď Mária za žiadnu cenu nechcela, začal ju bodať nožom, následne v nemocnici pred svojou smrťou Alessandrovi odpustila. Matka svätej Márie Goretti videla skon svojej dcéry na vlastné oči. Svoju dcéru našla v kaluži krvi, po prevoze do nemocnice zraneniam násilníka podľahla. Ešte predtým matke vyznala, že mu odpúšťa pre Ježišovu lásku. Vrah po bezmála tridsiatich rokoch navštívil kajúcne matku svojej obete, aby ju poprosil o odpustenie. Na znak odpustenia obaja na Vianoce roku 1928 pristúpili ku svätému prijímaniu. „Keď ti odpustila moja dcéra, kto som ja, aby som ti ho odmietla...“ Matka sa dožila kanonizácie svojej dcéry, sledovala ju z invalidného vozíčka z jedného okna Vatikánu.