Veľkonočná vigília – rok A

    V priebehu roka oslavujeme svoje narodeniny a narodeniny našich blízkych a priateľov. Dnešný večer a zajtrajší deň sú spoločným dňom narodenín všetkých kresťanov. Bez Veľkej noci by nebolo našej viery.

    Radostné Glória a Aleluja nás privádzajú k Ježišovmu prázdnemu hrobu, aby sme sa mohli tešiť z jeho víťazstva. Naša viera nás privádza k nemu samému, aby sme mu mohli poďakovať za ňu a opäť si ju obnoviť. Dnešnou terminológiou by sme mohli povedať, že si ju túžime reštartovať.

    Pomáhajú nám k tomu aj tri veľké symboly dnešnej vigílie.

    Prvým je svetlo. V našom tmavom, neosvetlenom kostole sme čakali na veľkonočné svetlo. S veľkonočným paškálom, symbolizujúcim svetlo Ježiša Krista, ktorý je zároveň sám Svetlom, kňaz trikrát zvolal: „Kristus svetlo sveta“, a my sme trikrát odpovedali: „Bohu vďaka.“ Kostol sa celý rozsvietil a veľkonočná svieca dominuje v ňom.

    Druhým symbolom je voda. S ňou sa spojí svetlo pri trojnásobnom ponorení veľkonočnej sviece. Voda je symbolom očistenia a života. V plnej miere sa to prejavilo pri našom krste, keď sa duša stala čistou a začali sme žiť novým životom. Aj v nás sa spojilo svetlo s vodou.

    Tretím symbolom je spev Aleluja. Je to prejav radosti za všetko, čo sme dostali od Pána. Aj keď všetko nedokážeme vyjadriť slovami, chceme to urobiť spevom Aleluja, ktorý vychádza z našich sŕdc.

    Tak, ako sa unavuje naše telo, naša psychika, tak môže byť unavená aj naša viera. Všetky tri sú vystavené veľkým tlakom. Prosme v tento radostný večer Zmŕtvychvstalého, aby posilnil, reštartoval našu vieru. Nech nás očistí od všetkých povier, bludov, horoskopov, veštení, čarovaní, snárov, o ktoré sme sa zaujímali a ktorým sme verili. Nech zničí všetky naše modly, ktorým sme sa klaňali a pokladali ich za bôžikov, ktorí nás vypočujú a ktorí nám pomôžu. Nech nás zbaví všetkých jedov, ktoré do našej viery priniesli ľudia, noviny, časopisy a filmy. Prosme ho o milosrdenstvo s nami, keď sme sa pokladali za bôžikov a sami si určovali svoje pravdy viery, svoje prikázania a svoj sviatostný život. Nech nám odpustí, že sme verili všetkému a všetkým, len nie jemu.

    Zatvorme si na chvíľu oči a predstavme si náš krst. Predstavme si seba ako batoľa. Predstavme si kňaza, ktorý nás krstil. Predstavme si svojich rodičov a krstných rodičov. Vypočujme si ich sľuby, že nás budú vychovávať vo svetle Kristovom. Predstavme si, ako sa všetci doma tešia, keď nás už priniesli pokrstených. To si môžeme predstaviť, ale veľa si aj pamätáme. Predstavy môžu byť krásne, pamäť sa však oklamať nedá. Pamäť nám pripomína, aký bol náš život vo svetle Kristovom, ako sme vyznávali alebo nevyznávali svoju vieru, ako sme vlastne žili s krstným znakom v našej duši. Táto slávna noc je aj o tom, aby sme sa opäť ešte väčšmi priblížili k svetlu, k vode a k radostnému spevu. Sú to dary, ktoré nám dal Pán, a nič krajšie a hodnotnejšie už v živote nedostaneme.

    Oslávme s radosťou a vďakou narodeniny našej viery. Spojme sa navzájom s našimi pokrvnými príbuznými, s našimi priateľmi, ale aj s bratmi a sestrami v našom kostole a navzájom sa tešme, že patríme Ježišovi Kristovi.