Veľký piatok - rok A

 

    Ak by sme dostali otázku, ako by sme chceli zomierať, asi by sme odpovedali nasledovne: Nechceme zomierať v dlhých bolestiach a osamotene. Rodičia by si možno želali, aby pri ich smrteľnej posteli stáli deti, vnuci a vnučky. Chceli by im povedať posledné slová a oni by im mohli potom zatvoriť mŕtve oči. Každý by si asi želal, aby pri jeho smrteľnej posteli stáli ľudia, ktorých celý život miloval.

    Prenesme sa v tejto chvíli na Kalváriu a pozerajme, ako zomiera najväčší z ľudí, Bohočlovek, Ježiš Kristus. Môže sa nám na prvý pohľad zdať, že by mal zomierať pokojne, veď nezomiera sám. Je obklopený množstvom ľudí. Ako sa ale všetci títo ľudia, ktorých Ježiš aj na kríži miluje, s ním lúčia?

    Sú tam Pilátovi vojaci. Možno na nich Ježiš zanechal nejaký dojem. Čo sa dá ale robiť? Je to predsa len jeden zo Židov. Majú aspoň trocha zábavy v nudnom vojenskom živote.

    Sú tam aj ženy, ktoré plačú. Možno si hovoria: Taký mladý a musí zomrieť. A asi sú spokojné, že takáto smrť nepostihla ich synov. Nad cudzím sa ľahko plače.

    Sú tam aj kati. Konajú si svoju povinnosť. Práca je práca. Zaplatia im a pôjdu domov. A možno si aj hovoria: Konečne ľahký kandidát smrti. Nerobí nám žiadne starosti.

    Sú tam aj obyčajní ľudia. Majú senzáciu. Po ukrižovaní pôjdu domov, aby sa pripravili na zajtrajšiu Veľkonočnú sobotu. A asi si hovoria: Konečne bude s Ježišom pokoj. Nikto nevedel presne, čo je to za človek. Dobre, že zomrie. Život pôjde aj bez neho pokojne ďalej.

    Pri Ježišovom kríži stojí veľké množstvo ľudí. Cíti však Ježiš lásku a vďaku? Určite zo strany Panny Márie a niekoľkých statočných mužov a žien. Atmosféra okolo kríža je ale naplnená nenávisťou, výsmechom a pohŕdaním. Ježišovi sa nezomiera ľahko. Cíti veľa zloby okolo seba.

    Ľudia, ktorí stáli okolo Ježišovho kríža, boli takými istými ľuďmi, ako sme aj my. Nie celkom zlí, v každom prípade nie horší, ako dnešní ľudia. Preto je na mieste otázka: Ako by sa dnes ľudia správali, keby videli ukrižovanie Ježiša? Na túto otázku dáva odpoveď známy poľský režisér Andrzej Wajda vo svojom filme s názvom Pilát a tí druhí. Zvlášť je zaujímavá jedna zo scén. Ukrižovanie Ježiša je prenesené do našich čias. Vidieť horu. Pribíjanie na kríž. Tečie krv a počuť rev odsúdených. Potom sa kríže postavia. Vedľa hory prechádza moderná autostráda. Po nej prúdia autá spokojných a zabávajúcich sa pasažierov. Nikoho nezaujíma, čo sa deje vedľa, na hore. Podľa predstavy tohto režiséra, by sa osud Krista nezmenil ani dnes. Vtedy boli ľudia aspoň zvedaví. Dnes by ich to ani nezaujímalo.

    Aj keď dnes Ježiš reálne nemôže zomrieť medzi nami, nie je to pre nás dôvod na spokojnosť. Kalvária sa opakuje aj dnes v živote mnohých bratov a sestier. O nich nám Ježiš povedal: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40). Všade, kde rozličným spôsobom trpia ľudia, v nich trpí Kristus. Ak sme citliví pre potreby trpiacich a pomáhame im znášať ich utrpenie, dosvedčujeme, že by nám nebolo ľahostajné ani Kristovo utrpenie. Ak ale pred utrpením druhých utekáme preč, jasne ukazujeme, že keby sme žili v časoch Ježiša, nezaujímali by sme sa ani o jeho utrpenie.

    V roku 1926 bol na výstave obrazov v Paríži aj obraz umelca Maxima Real del Sarta. Je na ňom namaľovaný Ježiš, ako bez ťažkostí nesie veľký kríž, ktorého ramená siahajú až na kraj zeme. Za triumfálnou postavou Ježiša kráča v tieni kríža veľké množstvo ľudí, ktorí sa usilujú pomôcť zmenšiť ťažobu Trpiacemu. Sú tam ženy, muži, mládež, starci, kňazi, robotníci a vojaci. Všetci idú s Ježišom na Golgotu, aby mu pomohli niesť kríž. Ak poľský režisér Wajda vyjadril vo svojom filme nezáujem dnešného človeka o utrpenie druhého, tento maliar chcel vyjadriť túžbu, aký by mali mať vzťah ľudia k utrpeniu svojich blížnych.

    O chvíľu sa pokloníme svätému krížu. Náš vonkajší prejav by mal vychádzať z celého srdca. Mala by byť v ňom vďaka Ježišovi, že sa dal ukrižovať za každého z nás. Okrem vďaky by mala byť v našej poklone aj prosba, aby nás jeho kríž posilňoval a dal nám odvahu pomáhať všetkým trpiacim, ktorí čakajú na našu obetavú lásku.