13. nedeľa v Cezročnom období - rok B

    V našom živote existujú situácie, pred ktorými by sme si najradšej zapchali uši a zatvorili oči, aby sme o nich vôbec nič nepočuli, nevideli ani nevedeli. Sem radíme rozličné katastrofy a nešťastia, nešťastné lásky a rozvody, ale bezpochyby aj smrť niekoho blízkeho.

    Možno nás zarazí dnešné evanjelium, ktoré nám ponúka obraz smrti, práve v čase, keď deťom začínajú prázdniny, dospelým čas dovoleniek a všetko okolo nás vnímame v plnosti života. Ono nám však chce pripomenúť, že smrť nemá ani prázdniny, ani dovolenku, ba práve počas týchto oddychových dní, mnohých ľudí navštívi. Svedčia o tom aj denno-denné pohreby na našich cintorínoch.

    Dnešná liturgia nám teda nechce kaziť radosť zo života, ani nám nechce pridávať starosti, ale naopak chce nás ich zbaviť, pokiaľ uveríme Ježišovi, že premohol smrť a Boh je Bohom živých. Nebojme sa preto myslieť na pohrebný sprievod, v ktorom máme niekoľkokrát miesto za rakvou a raz aj v nej.

    Aký postoj máme zaujať k smrti? Mnohí ľudia sa snažia smrť zakryť nádhernými pohrebmi a vencami. Chcú, aby zosnulý mal dubovú rakvu, dychovku, mnoho smútočných príhovorov…, ale Jair to v dnešnom evanjeliu urobil inak. Nezariaďoval krásny príbeh pre svoje jediné dieťa, ale bežal za Ježišom s vierou, že on jediný môže pomôcť. A Ježiš na jeho vieru aj patrične zareagoval: Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí. Ježiš síce zobudil dievča k životu, ale iba načas, lebo potom opäť zomrela a tam už nezasiahol. Mnoho dievčat a chlapcov zomrelo v tej dobe, ale Ježiš ich nevzkriesil. A od tých čias vzrástol počet plačúcich matiek a nešťastných otcov na milióny. Ich dieťa Ježiš nevzkriesil. Poviete si, že nás sa to predsa netýka. Ale je to naozaj tak?

    Predstavte si, že cestujete autom v noci po celkom neznámom kraji a tu sa zrazu vo svetle reflektorov pred vami objaví značka ukazujúca smer cesty. Prečítate si, kam cesta vedie a značka vám zmizne spred očí. Ale to už nevadí, lebo vy viete na čom ste, poznáte cieľ, do ktorého vás dovedie tmavá cesta.

    Rozprávanie o vzkriesení Jairovej dcéry je pre nás znamením, ktoré nám hovorí, že na konci tmavej cesty, ktorej hovoríme zomieranie, je niekto, kto nám daruje život, ak dokážeme smerovku – vieru – prečítať a týmto smerom aj kráčať. Potom raz uzrieme aj nad našou rakvou Kristovu ruku, ktorá nás bude kriesiť zo spánku smrti. A ak budeme podľa tejto smerovky kráčať životom, vtedy ani pri smrti našich blízkych nebudeme hľadať útechu v pompéznosti, ale v sile viery.

    Prosme dnes Boha, aby sme dokázali, keď budeme stáť pri smrteľnom lôžku niekoho, kto nám je milý, chytiť sa Ježišovej ruky, ktorá ho prebudí zo spánku smrti k večnému životu a presne to isté urobiť, keď aj my budeme pozvaní do večnosti.