2. adventná nedeľa – rok B
Pred týždňom sme začali nový liturgický rok. Bude nás ním sprevádzať evanjelista sv. Marek. Marek pochádzal z Jeruzalema a bol malým chlapcom, keď Ježiš ukončil pozemský život. Najprv bol učeníkom sv. Pavla a potom sv. Petra. Bol s ním v Ríme a medzi rokmi 60 – 70 po Kristovo napísal svoje evanjelium. Pokladá sa za najstaršie zo štyroch evanjelií, a aj najstarším prameňom poznania Ježišovho života.
Úvod evanjelia, ktoré sme si vypočuli, začína slovami: „Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna“.
V advente máme lepšie spoznávať toho, ktorý má prísť. Markov úvod je vynikajúcou a krátkou formulou vyznania viery. Meno Ježiš Kristus nie je obyčajným menom a priezviskom. Ježiš je Kristom, to znamená Mesiášom, Pomazaným Božím. Je to vyjadrenie tajomstva Ježiša, ktoré bolo úplne pochopené až po jeho smrti a zmŕtvychvstaní. On je ten Pomazaný, ktorého predpovedali proroci a ktorý prišiel v danom čase, aby zachránil svet. On je Synom Božím.
Okolo presvedčenia, že Ježiš je Syn Boží sa narodila a začala rozvíjať kresťanská viera. Ona sa stala základom ohlasovania apoštolov a kto to uveril a dal sa pokrstiť, stal sa kresťanom. V neskorších časoch musela Cirkev brániť túto vieru, lebo rozliční bludári ju mylne vysvetľovali. Predovšetkým im robilo problémy spojenie Ježišovej božskej a ľudskej prirodzenosti v jednej osobe.
Aj my kresťania 21. storočia, zásluhou Markovho evanjelia, sme spojení s vierou prvých kresťanov. Odovzdala nám ju neporušenú Cirkev, keď sme prijali sviatosť krstu a postupne sme sa začleňovali do života viery a Cirkvi. Ježiš je aj pre nás tým istým Mesiášom a Synom Božím, akým bol pre svojich súčasníkov, keď žil na zemi. On je náš jediný Záchranca, ktorého poslal Boh, aby nám posvätil a priviedol opäť k Bohu.
Ako to bolo v dejinách Cirkvi, tak aj dnes musíme brániť vieru v Ježiša Krista voči rozličným bludárom. Aj dnes sú snahy urobiť z Ježiša vynikajúcu historickú osobnosť, ale pritom ho zbaviť jeho božskej prirodzenosti: bol vynikajúcim človekom, mysliteľom, kazateľom, ale nie Bohom. Aj dnes sú ľudia, ktorí hovoria, že Kristus bol jeden z mnohých náboženských nadšencov, a záleží už na človekovi, či bude obdivovať jeho, alebo Budhu, alebo Mohameda, alebo nikoho. Veď netreba žiadneho prostredníka medzi Bohom a človekom, stačí, keď človek v niečo verí a má pocit, že mu to dáva nejakú silu. Aj dnes niektorí očakávajú, že ešte príde z vesmíru nejaký mesiáš, ktorý urobí poriadok na našej zemi.
Našu vieru v božstvo Ježiša a v jeho spasiteľné poslanie zachováme vtedy čistú a pravú, keď sa v nej budeme prehlbovať, keď sa budeme o ňu zaujímať, keď budeme v modlitbe prosiť o posilnenie našej viery, a predovšetkým, keď bude mať zásadný vplyv na náš život. Potom dokážeme aj v dnešnom svete evanjelizovať a rozprávať pravdu o Ježišovi Kristovi, neraz aj pred tými, ktorí sa pokladajú za kresťanov, ale žijú v bludoch. V tom nás môže povzbudiť aj adventný kazateľ, Ján Krstiteľ. Keď začal kázať o Ježišovi, ešte ho úplne nepoznal, lebo to bolo na začiatku jeho verejného vystúpenia. Ján vedel, že ide o niekoho, komu nie je hodný rozviazať remienok na obuvi; o kohosi mocnejšieho, ktorý bude krstiť Duchom Svätým. To však stačilo, aby bol Ján za Ježiša zapálený, aby žil prísnym asketickým životom, aby ľudí povzbudzoval v príprave na jeho príchod. V tom je aj pre nás povzbudeným, aby sme aj dnes mali vnútorné a vonkajšie nadšenie ohlasovať svetu Ježiša Krista, Syna Božieho.
Evanjelista Marek nás bude postupne vovádzať do tajomstva Ježišovho života. Otvárajme sa aj my pre ne, aby sme Ježiša lepšie poznali a lepšie milovali.