Sviatok Božieho milosrdenstva
Ľudstvo si musí uvedomiť, že Boh miluje každého a žiadny hriech, nech by bol akokoľvek veľký, nedokáže zabrániť človeku, aby sa vrátil späť k Pánovi, pretože On vždy čaká na návrat hriešnika. „Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“ (Lk 19,10) Prorok Joel pocítil Božiu nežnú lásku a milosrdenstvo, preto hlásal: „Boh je dobrotivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý a môže odvrátiť nešťastie.“ (por. Joel 2,13) Nezáleží na tom, akí sme hriešni – vždy sa môžeme spoľahnúť na Božie milosrdenstvo. Jediné, čo musíme urobiť, je obrátiť sa k nemu a prosiť ho o milosrdenstvo. Jeho milosrdenstvo je väčšie než všetky naše hriechy. Svätý Pavol píše: „Ale kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť.“ (Rim 5,20) Milosrdensto nášho Boha je také ohromné, že Boh nás pozýva do náručia svojej milosrdnej lásky: „Poďte, pravoťme sa! – hovorí Pán. Ak budú vaše hriechy sťa šarlát, budú obielené ako sneh, ak sa budú červenať sťa purpur, budú ako vlna (biele). Ak budete povoľní a budete poslúchať, dobro zeme budete požívať. Ak sa však zdráhate a protivíte, meč vás pohltí, lebo hovorili ústa Pánove.“ (Iz 1,18-20)
Všemohúci Boh neustále zjavuje ľudstvu svoju nežnú lásku a milosrdenstvo prostredníctvom svojich vyvolených v dejinách spásy. V 20. storočí si vyvolil sestru Faustínu, jednoduchú, nevzdelanú poľskú rehoľníčku, aby ľudstvu pripomenul svoje milosrdenstvo. Svätá Faustína pôsobila v krakovskom kláštore, keď sa jej začal zjavovať Ježiš s posolstvami o milosrdenstve. Keď sa v roku 1953 modlila, aby sa Pán zľutoval nad istým mestom, ktoré chcel potrestať, zrazu uvidela Svätú Trojicu a pocítila v sebe silu Ježišovej milosti. A vtedy začala prosiť Boha o milosrdenstvo slovami, ktoré počula v duši: „Večný Otče, obetujem ti telo a krv, dušu i božstvo Tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista za naše hriechy i za hriechy celého sveta. Pre jeho bolestné umučenie maj milosrdenstvo s nami.“ (Denníček sv. Faustíny, 475)
Keď na druhý deň vchádzala do kaplnky, znovu počula ten vnútorný hlas, ktorý ju nabádal, ako má odriekať modlitbu, ktorú náš Pán nazval „korunka“. Tentoraz po slovách „maj milosrdenstvo s nami“ nasledovali ešte slová „aj s celým svetom“. Odvtedy sa túto modlitbu modlila takmer nepretržite. (476)
V nasledujúcich zjaveniach ju Pán žiadal, aby povzbudzovala ľudí k modlitbe korunky (1541) a zjavil jej, že kto sa bude modliť túto korunku s vierou, dosiahne mimoriadne prisľúbenia:
„Ktokoľvek sa ju bude modliť, dosiahne v hodine smrti veľké milosrdenstvo.“ (687)
„Keď sa túto korunku budú modliť pri zomierajúcich, postavím sa medzi Otca a zomierajúcu dušu nie ako spravodlivý Sudca, ale ako milostivý Spasiteľ.“ (1541)
„Kňazi ju budú podávať hriešnikom ako poslednú záchranu. Hoci by bol hriešnik najzatvrdlivejší, ak sa len raz pomodlí túto korunku, dosiahne milosti z môjho nekonečného milosrdenstva.“ (687)
„Ňou vyprosíš všetko, ak to, o čo prosíš, bude v zhode s mojou vôľou.“ (1731)
Z Denníčka sv. Faustíny sa teda začala šíriť osobitná pobožnosť Korunky k Božiemu milosrdenstvu do celého sveta. Hoci túto korunku sa môžeme modliť kedykoľvek, je vhodné modliť sa ju počas „hodiny veľkého milosrdenstva“, teda o tretej hodine popoludní, kedy si pripomíname Pánovo umučenie na kríži. Práve na kríži bol totiž prameň milosrdenstva otvorený dokorán pre každú dušu, keď podľa legendy stotník Longinus prebodol kopijou Ježišov bok.
Ježiš zjavil sv. Faustíne svoje prianie: „Túžim, aby sa Sviatok Božieho milosrdenstva slávil v prvú nedeľu po Veľkej Noci. Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa neobráti s dôverou k môjmu milosrdenstvu.“ Pán jej takisto povedal, aby sa túto korunku modlila deväť dní pred Sviatkom Božieho milosrdenstva ako novénu. „V tejto novéne udelím dušiam všetky milosti.“ (796)
Sviatok Božieho milosrdenstva bol oficiálne uznaný Cirkvou 30. apríla v jubilejnom roku 2000, keď pápež Ján Pavol II. vyhlásil sestru Faustínu za svätú. Je dôležité, aby sme prijali celé posolstvo, ktoré nám Božie slovo zjavuje v túto druhú veľkonočnú nedeľu, ktorá sa odvtedy v Cirkvi nazýva „Nedeľa Božieho milosrdenstva“ (prvá nedeľa po Veľkej Noci)
Aby sa splnili Ježišove prisľúbenia, musíme ísť na svätú spoveď a na Sviatok Božieho milosrdenstva prijať sväté prijímanie. Ježiš povedal: „Kto v tento deň pristúpi k prameňu života, dosiahne úplné odpustenie hriechov aj trestov.“ (300) „Keď prichádzaš na svätú spoveď, mysli na to, že v spovednici ja sám čakám na teba, kňazom sa len zastieram, ale sám pôsobím v tvojej duši. Tu sa úbohá duša stretá s milosrdným Bohom. Povedz dušiam, že z tohto prameňa milosrdenstva môžu čerpať milosti jedine nádobou dôvery. Ak ich dôvera bude veľká, moja štedrosť bude bezhraničná.“ (1602)
Ježiš povedal: „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.“ (Mt 5,7) a „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“ (Lk 6,36). „Súd bez milosrdenstva čaká totiž toho, kto nepreukázal milosrdenstvo. Ale milosrdenstvo sa vyvyšuje nad súdom.“ (Jak 2,13) Touto korunkou nám Pán zároveň pripomína našu povinnosť prejavovať si navzájom milosrdenstvo.
„Žiadam od teba skutky milosrdenstva, ktoré majú vyplývať z lásky ku mne. Milosrdenstvo máš svojim blížnym preukazovať vždy a všade, nemôžeš sa tomu vyhýbať ani sa vyhovárať, ani sa od toho oslobodiť.“ (742)
Milujúci Boh chcel, aby ľudstvo vedelo o Jeho milosrdenstve, kým príde súdiť svet. Keďže „chce, aby boli všetci ľudia spasení“ (1 Tim 2,4), ráčil nám dať túto pobožnosť ako „nádobu milosrdenstva“, cez ktorú sa Božie milosrdenstvo môže vylievať na celý svet. Je celkom príznačné, že Sviatok Božieho milosrdenstva sa slávi v druhú nedeľu po Veľkej Noci (na Druhú veľkonočnú nedeľu). Počas Veľkého týždňa Cirkev rozjíma o nekonečnom milosrdenstve Boha Otca, ktorý za nás obetoval svojho milovaného Syna. Otec miluje každého tak, ako miluje Ježiša (por. Jn 17,23). A preto každý jeden z nás je taký vzácny Otcovi, ktorý chcel, aby jeho Syn Ježiš odčinil moje hriechy svojím umučením a smrťou na kríži. Ježiš bol z lásky ku mne ochotný za mňa zomrieť. Uvedomujem si svoju cenu a prosím Ho o milosrdenstvo nad mojimi hriechmi?