2. február – Obetovanie Pána

     Svieca – symbol môjho života    

    Bratia a sestry! Premýšľali ste už niekedy nad tým, že ani jednu z posvätených vecí nám nedáva Cirkev pred náš zrak tak často ako sviečku? Sotva sa človek narodí, nesú ho ku krstu, zbaviť sa dedičného hriechu, kňaz mu podáva horiacu sviecu týmito slovami: Prijmi túto horiacu sviecu a svieť v celom svojom živote svetlom viery a dobrých skutkov, aby keď príde Pán, mohol si mu vyjsť v ústrety. (Krst vo východnom obrade) Keď ide prvýkrát prijať Ježiša v najsvätejšej sviatosti Eucharistie, drží sviecu. Keď spečaťuje v chráme svoju lásku vo sviatosti manželstva, tiež ho víta pri evanjeliu zapálená svieca. Keď nás stretne v živote nejaká pohroma, búrka, víchrica, blesky, zapaľujeme s vierou hromničku, aby nás Božia moc a sila ochránila. Sviecu zapaľujeme aj keď nie je elektrina, keď je tma. Keď sme chorí a kňaz nám nesie Najsvätejšiu Eucharistiu, kladieme na stôl sviecu. Po smrti nám naši najbližší zapália sviece okolo truhly, a keď bude naše telo odpočívať v hrobe čakajúc na druhý slávny príchod Spasiteľa, naši najbližší nám aspoň raz v roku zapália  na hrobe sviecu. Sviečky svietia v chrámoch, dokonca je to i liturgická povinnosť zapaľovať sviece na oltári.

    Vidíme, že svieca je takým verným spoločníkom v našom živote. Zamilovali sme si ju a zamilovala si ju aj Cirkev, dokonca jedno z najveľkolepejších svätení v byzantskej Cirkvi, svätenie vody sa nezaobíde bez sviečky takzvanej „Trojice“, ktorú kňaz trikrát ponára do vody. My, západná Cirkev, na veľkonočnú vigíliu od posväteného ohňa zapaľujem veľkonočnú sviecu a v sprievode vchádzame do kostola, kde je úplná tma a keď kňaz s veľkonočnou sviecou v ruke postupne trikrát zvolá „Kristus svetlo sveta!“ a ľud odpovedá „Bohu vďaka!“, postupne sa zažínajú v kostole svetlá, naznačujúc tým, že sa blíži okamih vzkriesenia, keď sa v ľudských srdciach rozsvieti Kristovo svetlo ako svetlo nádeje a radosti. Potom, v obrade svätenia vody, ponárame trikrát horiacu veľkonočnú sviecu, naznačujúc tým, že práve vzkriesený Kristus dáva krstným prameňom silu očistiť človeka od dedičného i od osobných hriechov. A na konci veľkonočnej vigílií je obrad vzkriesenia, keď chodíme v procesií okolo kostola so zažatými sviečkami a spievame: Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, aleluja, chváľme Boha...

    Prečo sme si tak zamilovali sviecu? Lebo ona je symbolom živého Ježiša. On sám sa nazval Svetlom sveta. Dnes, keď si pripomíname udalosť, keď Jozef s Máriou prinášajú do chrámu malého Ježiša, berie ho do rúk starec Simeon a takto velebí Boha: Svetlo na osvietenie pohanov a sláva Izraela, svojho ľudu. Ježiš Kristus je tým svetlom, ktoré osvecuje pohanov a On je aj slávou tých, ktorí uveria v Neho.

    Bol čas, keď svieca nebola, urobil ju majster sviečkar. Ale bola by len kúsok vosku, keby do nej nevložil knôt, ktorý je akoby dušou sviečky. Nemala by žiadny zmysel, keby si ju nikto nekúpil a doma v potrebe nezapálil. A keď už horí, čo sa s ňou stáva? Vo svojej službe sa ničí, zhára, až príde čas, keď celkom dohorí. Toto je život každej sviece, ale toto je život každého človeka.

    I my sme kedysi neboli, kým nás pod srdcom matky neutvoril Stvoriteľ. Ako knôt, vložil Boh do nášho tela dušu. Ale nemali by sme zmysel, keby si nás Boh krstom nepovýšil medzi svoje deti a očakáva od nás, že sa budeme v službe ničiť, zhárať, obetovať sa pre Neho. Tak ako svieca, až dohorí, prestane existovať. Ľudský život tiež raz celkom iste „dohorí“, ale neprestane existovať.

    Každá svieca môže dobre poslúžiť svojmu majiteľovi. Ale v tých službách je obrovský rozdiel. Dve sviece horia, svietia. Ale výsledok je rôzny. Jedna slúži pri bohoslužbách, zhára sa na Božiu slávu, ale druhá môže slúžiť i zlodejovi, aby kradol, vrahovi, aby zabíjal, nemravníkovi pri smilstve. Sviečka môže byť doma na stole, kde sa celá rodina večer modlí, ale môže byť i na stole v bare, kde ženatý muž zvádza cudziu ženu. Vidíme, že aj jedna aj druhá svieca sa ničí pre majiteľa, zhára, ale jedna je požehnávaná, kým druhá preklínaná, zlorečená.

    Dnešný sviatok je na naše zamyslenie: Môj život je ako život sviece. Som svieca, ktorá zhára, ale v službe Boha, alebo v službe Zlého? Za koho zháram, za koho som zháral doteraz? Komu som žil? Žijem na Božiu slávu, alebo žijem hriechu?

    Stále, keď berieme sviecu do rúk, spomeňme si, že náš život je taký ako tá svieca. Ale je veľký rozdiel, či je môj život v službách Zlého alebo v službách Bohu. Amen.