SEDEMBOLESTNÁ PANNA MÁRIA

PATRÓNKA SLOVENSKA

 

Sedembolestná Panna Mária je titul Panny Márie, ktorý sa vzťahuje na jej bolesti. V Katolíckej cirkvi je Sedembolestná patrónkou Slovenska.

                 

 

Medzi sedem bolestí Panny Márie patrí:

  1. proroctvo Simeona v chráme
  2. útek do Egypta
  3. strata dvanásťročného Ježiša v chráme
  4. stretnutie s Ježišom na krížovej ceste
  5. Ježišovo ukrižovanie a smrť
  6. Ježišovo snímanie z kríža
  7. pohreb Ježiša

    Sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorú pápež Pavol VI. vyhlásil v roku 1966 za hlavnú Patrónku Slovenska, si Slovensko a Katolícka cirkev pripomínajú 15. septembra. Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Božej Matky pochádza z roku 1412, keď sa spomenul na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. Pre celú Cirkev ho však ustanovil až pápež Benedikt XIII. roku 1727 a zároveň povolil, aby sa Panna Mária Sedembolestná uctievala ako Patrónka Slovenska. Jej národnou svätyňou sa stal šaštínsky chrám, opradený mnohými zázrakmi na Máriin príhovor. Jeho dejiny siahajú do roku 1564. Pápež Pavol VI. mu roku 1964 udelil titul baziliky minor (menšej).

    Sedem je v biblickej reči symbolickým číslom a znamená plnosť. Mariánski ctitelia vymenúvajú aspoň sedem najznámejších bolestí Božej Matky. Prvou je proroctvo Simeona, ktorý jej na 40. deň po narodení Ježiša predpovedal ťažkú budúcnosť Božieho Syna a aj to, že "jej vlastnú dušu prenikne meč". Druhýkrát Mária trpela, keď musela s dieťaťom utekať do Egypta pred Herodesom, ktorý dal v strachu pred novým kráľom vyvraždiť v Betleheme a na okolí všetkých chlapcov mladších ako dvojročných. Treťou bolesťou bola pre Máriu strata 12-ročného Ježiša v jeruzalemskom chráme počas veľkonočných sviatkov. Štvrtú a piatu bolesť prežívala matka Božieho Syna pri umučení syna, keď sa s ním stretla na krížovej ceste a keď stála pod krížom. Posledné dve bolesti ju zasiahli po Ježišovej smrti, keď držala v náručí jeho mŕtve telo a keď jej ho vzali, aby ho uložili do hrobu. Svojím utrpením spolupracovala Mária na vykupiteľskom diele Syna a veriaci ju uctievajú ako matku plnú bolesti.

    Spomienka na Sedembolestnú nás pozýva prežívať rozhodujúce chvíle dejín vykúpenia a uctiť si Matku, zjednotenú s trpiacim a ukrižovaným Synom. Jej materstvo na Kalvárii naberá univerzálne rozmery. Táto slávnosť bola vsunutá do rímskeho kalendára pápežom Piusom VII. (1814). Obraz Sedembolestnej - Mária drží na svojich kolenách mŕtveho Syna, práve zloženého z kríža. Je to chvíľa, ktorá zahŕňa nevýslovnú bolesť ľudského utrpenia a duchovnú jednotu. "Fiat mihi secundum verbum tuum - Nech sa mi stane podľa tvojho slova!" Ako matka - Mária prijíma a znáša Kristovo utrpenie v každom okamihu jej života.

    Zbožnosť, ktorá predchádza liturgické slávenie, určila symbolicky sedem bolestí Panny Márie, prislúchajúce k rovnakým príbehom z evanjelia: proroctvo starého Simenona, útek do Egypta, stratenie dvanásťročného Ježiša pri ceste do Svätého mesta, krížová cesta na Golgotu, ukrižovanie, skladanie z kríža, pochovanie.

    Titulom "Sedembolestná" uctievame obzvlášť prijatú Máriinu bolesť cez kríž. Pod krížom sa matka ukrižovaného Krista stala matkou mystického tela narodeného z kríža, tzn. sme zrodení ako kresťania zo vzájomnej obetujúcej sa a trpiacej lásky Ježiša a Márie.

    Slováci k nej oddávna prechovávali osobitnú úctu a dôveru v trápeniach. Omšové texty zo sviatku Sedembolestnej vyjadrujú vieru, že "ani teraz neprestáva orodovať za nás a s materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna".

"Oroduj za nás, Matka Sedembolestná, aby sme sa stali hodní Kristových prisľúbení."