RELIKVIA SV. CYRILA V JELENCI

 

Naša farnosť Povýšenia svätého kríža sa pripravuje na prijatie relikvie sv. Cyrila. V znamení Roka viery a Cyrilometodského jubilea putovná relikvia sv. Cyrila už niekoľko mesiacov putuje po slovenských katolíckych diecézach, dekanátoch a farnostiach. Naša farnosť ju prijme a uctí v pondelok 21. januára  2013.

                             

Úvodné slovo k putovaniu relikvie sv.Cyrila
     Rodiskom dvoch veľkých bratov je terajšia Thesalonika, ktorá v IX. storočí bola dôležitým obchodným a politickým strediskom byzantského cisárstva a zaujímala význačné miesto v intelektuálnom a spoločenskom živote balkánskej oblasti. Pretože ležala na hranici slovanských oblastí, mala aj slovanské meno: Solún.
     Relikvia sv. Cyrila je pre nás vzácnym podnetom a pozvaním, aby sme si pripomenuli dielo našich slovanských vierozvestov, ako ho vykonali v 9. storočí, a aby sme sa aj my obnovili a posilnili vo viere v Božiu prítomnosť v našom osobnom živote.
     Putovanie relikvie sv. Cyrila je veľkou duchovnou hodnotou. Sprítomňuje nášho národného apoštola osobitným spôsobom. S našimi svätými vierozvestami sme duchovne spojení, lebo pred tvárou živého Boha sme všetci živí, (porov. Lk 20, 38) a svätí v nebi sú z Božej dobroty s nami spojení v spoločenstve svätých, ale prítomnosť relikvie nám aj materiálnym hmatateľným spôsobom sprítomňuje osobu sv. Cyrila a posilňuje duchovné spojenie s ním, ale aj s jeho bratom – sv. Metodom. Nech je teda pre každého z nás uctenie relikvie sv. Cyrila novým podnetom a príležitosťou na posilnenie duchovného života, na obnovenie a posilnenie osobného vzťahu k nášmu Pánovi, Ježišovi Kristovi.

     Telo sv. Cyrila, ktorý zomrel 14. februára 869, bolo pochované po pravej strane oltára v rímskej Bazilike sv. Klementa. Dobové kroniky spomínajú mnohé zázraky, ktoré sa udiali pri Cyrilovom hrobe. Po prestavbe baziliky boli relikvie prenesené do jej novej časti, kde sa nachádzali až do konca XVIII. stor. Počas nepriaznivých časov za Rímskej republiky, ktorá vznikla ako dôsledok Napoleonovej okupácie Ríma, boli relikvie prenesené do chrámu Chiesa Nuova a uložené k hrobu sv. Filipa Neri. Začiatkom XIX. stor. sa relikvie dostávajú do vlastníctva šľachtickej rodiny Mattei. Rodina sa neskôr, i so svojimi cennosťami, medzi ktorými sa nachádzal i relikviár sv. Cyrila, presťahovala z Ríma do mesta Recanti pri Jadranskom mori. Relikvie boli naspäť odovzdané do Ríma 14. novembra 1963 za účasti Mons. Andreja Grutku, Mons. Štefana Náhalku, terajšieho kardinála Jozefa Tomku, kňažnej Antici - Mattei z Recanti a iných osobností. Uložené boli za prítomnosti pápeža Pavla VI. v Bazilike sv. Klementa v Kaplnke sv. Cyrila a Metoda 17. novembra 1963. Nasledujúci rok bola časť relikvií darovaná katedrále v Nitre.
 
Význam vierozvestov
     Sv. Cyril a sv. Metod zostávajú v pamäti Cirkvi spolu s veľkým evanjelizačným dielom, ktoré uskutočnili. Ba možno tvrdiť, že ich pamiatka sa stala osobitne živou a aktuálnou za našich dní. Význam našich vierozvestov spočíva najmä v spôsobe, akým vedeli ohlasovať Kristovo evanjelium a nechať ho preniknúť do slovanského srdca, do súkromného a spoločenského života našich predkov a prekvasiť ich mravy. Oni nám dali vieru a položili tak základ našej kultúry a literatúry, ktorej prvým písaným slovom bol začiatok Jánovho evanjelia: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.“ Je v tom čosi mysticky slávnostné, že my sme sa kultúrne zrodili s menom a v mene Boha a Ježiša Krista. Kristus Bohočlovek stojí pri samom začiatku, pri koreni našej kultúrnej histórie - nášho bytia.
 
     Zásluhou sv. Cyrila a Metoda Kristus vstúpil do našich dejín. Kresťanská viera – to sú naše náboženské i kultúrne korene. Kresťanská viera a mravnosť sa stali dedičstvom a odkazom svätých bratov, ktorý sa tiahne celými našimi dejinami. Cyrilo-metodská myšlienka sa vynára v dobách najvyššieho útlaku ako mravná i národná energia, nie ako „zradné vody spodné“, ale ako obrodný prameň živej vody. A tak mravná obroda národa musí čerpať z kresťanských koreňov a prameňov. Čo je kresťanské, je zároveň hlboko ľudské. Veď Kristus v plnej miere odhaľuje človeka človeku a dáva mu najavo vznešenosť jeho povolania. Vernosť Kristovi a jeho evanjeliu je teda podstatou cyrilo-metodského odkazu a tradície, ktorá napĺňa naše dejiny. Preto možno povedať, že slovenská duša je prirodzene kresťanská.

Naši vierozvestovia nám priniesli predovšetkým kresťanskú vieru v reči ľudu. Dar kresťanskej viery s jej mravoučným obsahom zachránil potom náš národ v búrkach storočí, aby fyzicky nezahynul pri toľkých úskaliach, vpádoch, za rôzneho moru a útlaku. Sv. Cyril a Metod mali do činenia s kmeňmi drsných, pohanských mravov. Ako si počínali, ako ich povzniesli? Hlásali im dôsledne Ježiša Krista a ukazovali im jeho cestu k šťastiu a ozajstnej láske. A my sme povinný ukázať modernému človeku, že Boh je láska, že historický Ježiš z Nazaretu je Boží Syn, že Boh k nám hovorí cez Písmo - Božie Slovo.

     My všetci sme dostali posvätné dedičstvo, dedičstvo otcov. Čo však rozumieme pod tým toľko ráz používaným výrazom? List Efezanom nám pripomína, že ťažiskom tohto dedičstva je jedna viera, ku ktorej sme všetci povolaní, aby sme v nej rástli, kým nedospejem v zrelého muža, k plnej miere Kristovho veku, zachovajúc navzájom jednotu muža v zväzku pokoja. A evanjelium nám pripomína koreň a pôvod nášho bohatstva viery, a to príkazom samého Ježiša Krista, ktorý dal apoštolom a učeníkom a ktorý podnietil aj sv. Cyrila a Metoda: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“
Naša viera, zdedená od sv. Cyrila a Metoda, má svoj konečný pôvod v Bohu, je Božím darom a vovádza nás ako synov a dcéry do Božej rodiny Najsvätejšej Trojice.