Siedma bolesť  -  Ježišovo telo ukladajú do hrobu.

    Úmysel ružencového desiatku na mesiac august:  za nádej pre ľudí bez nádeje

    Mesiacom august mariánskeho roka 2014 pokračuje deväťmesačná prípravná novéna na zverenie Slovenska pod ochranu Sedembolestnej Panny Márie, ktoré sa uskutoční 15. septembra 2014 v šaštínskej Bazilike Sedembolestnej Panny Márie

    Prepojenie Evanjelia druhej augustovej nedele so siedmou bolesťou Panny Márie.

    Posledné slová dnešného evanjelia završujú skúšku, ktorou prešiel  svätý Peter, keď sa topil vo vodách Genezaretského jazera. Voda a jej hlbiny sú biblickým symbolom smrti, teda Ježiš kráčajúci po hladine mora je Pánom aj nad smrťou a jej temnými hlbinami. To, že on je "naozaj Boží Syn", ako to vyznali apoštoli na ohrozenom a zachránenom člne, ktosi vedel a veril oveľa skôr ako oni: Ježišova Matka, Panna Mária. Už pri zvestovaní sa dozvedela a prijala posolstvo, že sa stane matkou Božieho syna. Aj ona bola vystavená skúške, keď toho, ktorý vládol nad hlbinami temných vôd, napokon vložili do hlbín nepoužitého hrobu.  Kameň privalený k hrobu bola ako hladina vody, ktorej hlbiny akoby nenávratne pohltili človeka.  Kameň privalený k hrobu akoby bol definitívnou bodkou beznádeje. Kým Božia Matka doteraz držala v náručí aspoň mŕtve telo svojho syna, teraz sa aj s ním musí definitívne rozlúčiť.

    Doteraz patrí na pohreboch medzi najemotívnejšie momenty najprv zatváranie rakvy, potom jej spúšťanie do zeme: vtedy zvyknú príbuzní najviac vyjadrovať svoju bolesť, lebo tieto úkony symbolizujú definitívnosť rozlúčky so zosnulým, nezvratný koniec akéhokoľvek dotyku, akéhokoľvek  vizuálneho kontaktu.

    Obsah siedmej bolesti.

    *ten, ktorý vzkriesil syna Naimskej vdovy počas pohrebného sprievodu, je sám mŕtvy a nesený v sprievode matky do skalného hrobu

    *ten ktorý vzkriesil Lazára a zavolal ho z hrobu von,  je teraz pochovaný do hrobu za privaleným kameňom

    *telo, ktoré pri zvestovaní počala v srdci a pod srdcom a po ukrižovaní držala na rukách, je nedostupné za hrobovým kameňom

    *ten ktorého o detstva sledovala a nasledovala, sa jej stráca z dohľadu

    *Mária akoby nechala svoje srdce v hrobe pri Ježišovi, pretože "tam je tvoje srdce, kde je tvoj poklad" (Lk 12, 34).

    * Mária zostala osamelá v nazaretskom domčeku, už medzi jeho stenami nikdy neuvidí svojho syna, zostávajú akoby iba spomienky...

Umučenie Ježiša vo videniach blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej – pohreb

    Sväté pohrebné plátno:

    Panna Mária sedela na rozprestretej prikrývke. Chrbtom sa opierala o poskladané plášte. Pravé koleno mala trochu zdvihnuté a na ňom ležala Ježišova hlava. Telo ležalo na rozostretej plachte.

    Svätá Matka poslednýkrát držala v náručí telesné pozostatky milovaného Syna, ktorému počas dlhého mučenia nemohla prejaviť svoju lásku. Bozkávala a túlila si k sebe to zúbožené a zakrvavené telo a kontemplovala jeho hlboké rany a utrpenie. Mária Magdaléna skláňala tvár k jeho svätým nohám.

    Muži sa medzitým zišli nižšie, do priehlbiny na juhozápadnom svahu Kalvárie, kde chceli pripraviť všetko potrebné na upravenie tela. Kassius a obrátení vojaci sa zdržiavali v úctivej vzdialenosti, pripravení pomôcť.

    Ján sa pohyboval medzi mužmi a ženami, ktorí nosili nádoby, špongie, plátno, masti, byliny a všetko potrebné. Bola tu aj Mária Kleofášova, Salome a Veronika. Mária Magdaléna zostala pri Ježišovi. Mária Héliho sedela a prizerala sa. Ženy mali vaky a nádobu s vodou, ktorú zohrievali na žeravých uhlíkoch.

    Svätá Panna si vo svojej nevýslovnej bolesti zachovala silu ducha. Nemohla opustiť telo svojho Syna v tomto hroznom stave, tak začala z neho stierať stopy po mučení.  Rozviazala tŕňovú korunu, veľmi opatrne mu ju zložila z hlavy a položila ju ku klincom.

    Okrúhlymi kliešťami povyťahovala tŕne, ktoré zostali zabodnuté v Pánovej hlave, a smutne ich ukazovala okolostojacim. Aj tieto tŕne položili ku klincom a ku korune. Niektoré si však nechali na pamiatku.

    Svätá Panna umyla Pánovu hlavu a krvavú tvár. Mokrou špongiou mu stierala z vlasov zaschnutú krv. Starostlivo čistila ranu za ranou. S množstvom rán rástol jej súcit a neha, lebo si uvedomovala, akým utrpením prešiel jej Syn.

    Svätá Panna mu umyla rany na hlave, špongiou a šatôčkou obtočenou okolo prstov pravej ruky očistila od krvi oči, nosné dierky a uši. Takto mu očistila aj pootvorené ústa, jazyk, zuby a pery.

    Potom mu učesala vlasy, pričom ich v strede rozdelila cestičkou, sčesala na boky a dozadu. Vlasy, ktoré sčesala na boky, zatlačila za uši. Pobozkala Pána na obe líca a začala umývať krk, plecia, hruď, chrbát, ramená a doráňané ruky.

    Postupne umyla všetky rany. Teraz mohla do najmenších detailov vidieť utrpenie svojho Syna.

    Všetky hrudné kosti i kosti končatín boli vykĺbené a tým aj neohybné. Na pleci mal hroznú ranu, ktorú mu spôsobil kríž, a celá horná časť tela bola pokrytá modrinami a ranami po korbáčoch.

    Na ľavej strane hrudníka mal malú ranku, ktorou prešiel hrot Kassiovej kopije. Na pravej strane bola široká rana na mieste, kde kopija prebodla srdce.

    Mária Magdaléna kľačiačky pomáhala svätej Matke. Sústredila sa najmä na Pánove nohy, ktoré naposledy umývala svojimi slzami, utierala ich vlasmi a tisla si k nim svoju bledú tvár, lebo z úcty sa nechcela dotknúť Ježišovej tváre.

    Najsvätejšie telo dostalo modrastú farbu, lebo stratilo veľa krvi. Spočívalo v Máriinom náručí, ktorá Synovi umyla hlavu, hrudník a nohy a zakryla ho. Potom mu počnúc hlavou pomazala všetky rany masťou.

    Zbožné ženy kľačali vedľa nej a striedavo jej podávali nádobku, z ktorej vyberala vzácnu masť a ňou natierala Synove rany.

    Panna Mária mu natrela masťou aj vlasy. Potom ľavou rukou chytila obe Ježišove ruky, úctivo ich pobozkala a široké rany po klincoch naplnila masťou. To isté urobila aj s ranou na boku.

    Vodu, ktorou umývali rany, nevyliali, ale ju zliali do kožených vakov, do ktorých žmýkali aj špongie. Videla som, že Kassius a vojaci naberali vodu z prameňa Gihonu.

    Keď svätá Panna ponatierala všetky rany, zavinula svätú Ježišovu hlavu do plátna, ale tvár ešte nezakryla. Zatlačila Ježišove pootvorené oči a chvíľu na nich podržala ruku. Potom mu zavrela aj ústa, pobozkala ho, objala a svoju tvár privinula k Synovej tvári. Ján k nej pristúpil a poprosil ju, aby sa rozlúčila s telom svojho Syna, lebo sa blíži sobota a Ježiša treba pochovať. Poslúchla ho, poslednýkrát objala sväté telo a s novou bolesťou v srdci im ho odovzdala.

    Muži odniesli sväté telo do priehlbiny na Golgote, kde pripravili všetko potrebné na balzamovanie.

    Mária Magdaléna vyzerala, akoby ju okradli o milovaného Ženícha, s vystretými rukami šla za nimi a potom sa vrátila k Panne Márii.

    Nikodém a Jozef si kľakli, vsunuli ruky pod plachtu a odvinuli plátno, ktorým zavinuli Ježišove boky hneď, keď ho sňali z kríža. Potom mu rozviazali aj šatku, ktorú Ježišovi priniesol Jonadab pred ukrižovaním. Dolnú časť Ježišovho tela umyli špongiami pod plachtou, ktorá ho pred nimi zakrývala. Umývali ho, dovtedy, kým voda vyžmýkaná zo špongií nebola číra. Potom celé telo umyli myrhovou vodou. Robili to úctivo a s láskou. Narovnali ho, lebo ostal pozohýbaný tak, ako zomrel na kríži.

    Potom ho ponatierali, zasypali bylinami a zväzočkami rastlín. Všetko posypali vzácnym prachom, ktorý priniesol Nikodém.

    Keď boli hotoví, Ján priviedol k Ježišovmu telu svätú Pannu a ostatné ženy.

    Matka si pokľakla k Ježišovi a jemnou šatkou mu ovinula hlavu a plecia. Túto šatku dostala od Pilátovej manželky a mala ju na krku pod plášťom.

    S pomocou zbožných žien vyplnila Panna Mária vzácnymi bylinami a voňavým práškom priestor medzi Pánovými plecami a lícami. Mária Magdaléna mu vyliala flakón balzamu do rany v boku. Ruky a nohy mu obložili bylinami.

    Muži vyplnili koreninami podpazušia, ramená prekrížili na hrudi a sväté telo zavinuli do plachty tak, ako sa zavíjajú novorodenci. Potom Ježišove pozostatky zabalili do veľkej plachty, ktorú kúpil Jozef z Arimatey.

    Keď sa všetci plačúc zhromaždili okolo Pánovho tela a pokľakli si, zrazu sa stal dojímavý zázrak. Celá Kristova postava so všetkými ranami sa ukázala na povrchu plachty, ktorá ju prikrývala. Jeho priatelia pochopili, že Pán im takto chcel prejaviť vďačnosť za ich láskyplnú starostlivosť. S plačom a s úctou ho pobozkali.

    Ich údiv bol ešte väčší, keď podvihli plachtu a videli, že plátno a všetky obväzy, ktoré sú pod ním, zostali biele. Zázračný obraz bol len na vrchnej plachte. Na tej časti plachty, na ktorej sväté telo ležalo, bol odtlačok Spasiteľovho chrbta. Tieto odtlačky neboli krvavé, lebo Ježišovo telo bolo umyté a obložené bylinami.

    Videla som mnoho o ďalšom osude tejto svätej plachty, ale na podrobnosti si už nespomínam. Môžem povedať len to, že po Pánovom zmŕtvychvstaní bola v starostlivosti prvej kresťanskej komunity, spôsobila mnoho zázrakov a bola predmetom mnohých sporov.

    Uloženie do hrobu

    Ježišovi priatelia položili sväté telo na kožené nosidlá, zakryli ich hnedou prikrývkou a po stranách zastrčili dve tyče.Tento pohľad mi pripomínal archu Zmluvy.Nikodém a Jozef si položili na plecia predné konce tyčí, Abenadar a Ján zadné. Za nimi kráčali Panna Mária, Mária Héliho, Mária Magdaléna a Mária Kleofášova a potom ostatné ženy: Veronika, Jana, Mária, Markova matka, Salome, Zebedejova manželka, Mária Salome, Salome z Jeruzalema, Zuzana a Anna, neter svätého Jozefa, ktorá vyrástla v Jeruzaleme. Sprievod uzatvárali Kassius a obrátení vojaci. Maroni z Naimu, Samaritánka Dina, Mara a ďalšie ženy zostali v Betánii s Martou a Lazárom.

    Cestu k hrobke im osvetľovali dvaja vojaci s fakľami. Smútočný sprievod vošiel do záhrady Jozefa z Arimatey, pričom smutne spievali žalmy. Z neďalekého kopca ich pozoroval Jakub Starší, Jánov brat. Hneď potom sa rozbehol, aby podal správu učeníkom, ktorí sa schovávali v jaskyniach.

    Keď dorazili k hrobke, sňali prikrývku z nosidiel a Pánovo telo položili na lôžko na podstavci. Zbožné ženy sa postavili pred vchod do hrobky. Na kamenné lôžko už vopred dali veľkú plachtu a rôzne vonné byliny. Jaskyňu už predtým Nikodémovi sluhovia vyčistili a pálili v nej kadidlo. Vnútro bolo vyzdobené.

    Verní priatelia naposledy prejavili Pánovmu telu svoju lásku bozkom a plačúc vyšli z hrobky. Hneď po nich vošla dnu Panna Mária. Sadla si ku hlave svojho Syna a s plačom sa sklonila k jeho telu.

    Keď vyšla von, do hrobky vstúpila Mária Magdaléna a Ježišovo telo obsypala kvetmi a zelenými ratolesťami. Potom zalamujúc rukami a s plačom mu bozkávala nohy, až kým ju muži neupozornili, že musia zavrieť hrobku.

    Ku vchodu privalili kameň.  Pána pochovali pri svetle fakieľ.

    Kým ho ukladali do hrobky, videla som v okolí záhrady potulovať sa niektorých Ježišových učeníkov.