33. nedeľa v Cezročnom období – rok A

 

    „Konečne predĺžený víkend“. Zaujímavý „víkend“ – tri dni o pozeraní. Späť, dozadu i dopredu. Výročie nežnej revolúcie, hodnotenie 25 rokov života v slobode i rozmýšľanie, kto by mohol naše mesto viesť najbližšie 4 roky. Pričom na obidve strany – i na revolúciu i na kandidátov existujú veľmi rôzne pohľady. Aj medzi nami…

    Aj dnešná bohoslužba slova bola o pohľade, či pohľadoch. Z knihy Prísloví sme čítali o pohľade na ženu, následne sme počuli pohľad apoštola Pavla na Pánov deň i na pohľad ľudí na život a jeho istoty. Evanjelium zas okrem iných dôležitých právd a poučení ponúklo i pohľady sluhov na svojho pána.

    Začnime hádam s tými ženami. Všetky chcú byť pekné, najmä nevesty. V súčasnosti si v našej farnosti väčšina sobášiacich praje tzv. americký nástup. Ženích teda nejde k oltáru tesne pred nevestou, ale čaká ju pri svojej stoličke, aby sa v závere, vo finále nástupu pozornosť všetkých sústredila na „najkrajšiu ženu večera“. Priznám sa, že mi pritom často príde na myseľ istá ľudová pieseň: Vzal si pekný peknú, čo mu doma rieknu – nič. Čože by mu riekli, veď sa oba pekní – nič. Dokiaľ krása trvá, tá je všade prvá – nič. Keď sa tá pominie, láska sa rozplynie a zase je nič, nič, nič.

    A teraz spomínaný biblický pohľad, ktorý sme pred chvíľou čítali: „Klamlivý je pôvab a krása márna. Len žena, čo sa bojí Pána, zaslúži si chválu.“ Naozaj, vonkajšia krása nestačí – a to nielen preto, že sa pominie. Oveľa dôležitejšia je krása vnútorná, vlastnosti, postoje, charakter. To buduje skutočnú lásku. To však nie je len vec manželstva. Jeden pán mi raz hovoril: „Krása nás môže klamlivo ovplyvniť napríklad i v práci. Pamätám si, ako som na jednom konkurze v rádiu počujúc hovoriť na mikrofón istú ženu povedal – „túto chcem!“ O niekoľko mesiacov som ju prepustil. Hlúpa, arogantná a hlavne bez ochoty profesionálne rásť.“ Podobne to môže byť ale napríklad i pri voľbách, politických sympatiách, alebo v iných oblastiach života.

    Na druhej strane pohľad na vnútornú krásu človeka, najmä v opozícii voči pohľadu na jeho nedostatky, je jedno z dôležitých poučení, vyplývajúcich z dnešného evanjeliového úryvku. Prví dvaja sluhovia hľadeli na dobrotu a hlavne dôveru svojho pána voči nim. A v tomto pohľade pracovali na rozmnožení jeho majetku. Obidvom sa to podarilo 100%, presnejšie o 100%. Tretí hľadel na opačnú stranu – na zlé vlastnosti svojho pána: „si tvrdý, žneš, kde si nesial, zbieraš, kde si nerozsýpal,“ – teda zneužívaš svoju moc! A tak ja pre teba nebudem pracovať! Viem, že si mocný, tak ti to ani neukradnem, ale ber si svoje a daj mi pokoj. Odpoveď? U prvých dvoch: „vojdi do radosti svojho pána“, u tretieho: „Zlý a lenivý sluha! Vyhoďte ho von do tmy!“ Ak ty zmýšľaš zle o mne, hádam nechceš, aby som ja zmýšľal dobre o tebe a nebodaj ťa ešte pochválil, či odmenil. Za svoj negatívny postoj si zaslúžiš plač a škrípanie zubami.

    Mimochodom, pre pochopenie sily podobenstva by bolo dobré prepočítať talenty na eurá. Aj keď žiadna banka neponúka súčasný kurz, dá sa to. Talent bol na prvom mieste jednotka váhy. Z hľadiska financií vyjadroval váhu striebra. V Ježišových časoch cca 24 kg. Samozrejme, striebro dnes môže mať úplne inú kúpnu silu. Preto je lepšie rátať z hľadiska dennej mzdy. Ako sme čítali cca pred dvomi mesiacmi v podobenstve o robotníkoch vinice, zjednanie na deň znamenalo zjednanie za denár. A talent to je 6 000 denárov! Ak počítame s jedným voľným dňom v týždni a nejakými sviatkami, robotník mohol zarobiť za rok asi 300 denárov. Talent by teda zarobil za 20 rokov! Čo to znamená v eurách? Keď to porovnáme len s minimálnou mzdou na Slovensku, čo je v súčasnosti 352 eur v hrubom mesačne, tak po vynásobení 12, čím získame ročnú mzdu a 20 rokmi nám vyjde suma 84 480 €. Keby sme zobrali priemernú mzdu, blížime sa k 200 000 eurám! 5 talentov teda môže byť milión. Nie korún, eur! A Ježiš na záver dialógu s dobrými sluhami hovorí: „Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým.“ Myslím, že Ježiš nebol ekonomický analfabet. On presne vedel o čom hovorí. Veď v živote človeka naozaj ide o viac než milión. Ide o spásu!

    Vráťme sa však k pohľadom. Žijeme v dobe médií a žiaľ aj nimi prezentovanými negatívnymi pohľadmi. Takmer na všetko. Pričom je zrejmé, že sa tak robí i vďaka tomu, že ľudia tieto negatívne pohľady majú radi. Stotožňujú sa s nimi. Sú to ich typické reakcie, napríklad na internetových diskusných fórach. Teda zlí sú Rusi, lebo zaberajú cudzie územia, zlí sú však aj Američania, lebo sú policajti sveta, zlí sú Nemci, lebo sú ekonomicky silní a všetkým chcú diktovať, zlí sú samozrejme Poliaci, lebo ponúkajú lacný tovar, zlý je parlament, zlá je vláda, zlý je poslanec i primátorka… kydajú a …kydáme. Koľko negatívnych informácií odznelo napríklad v súvislosti s včerajšími voľbami.

    Čo s tým? Treba to liečiť! Skúsme sa teda správať ako u lekára a obrátiť veci naopak. Veď keď prídete k doktorovi a povie, že vaše výsledky sú negatívne, ste radi. Uňho negatívne znamená dobré. V ostatných sférach to tak vždy nemusí byť, ale často ako negatívne, ako zlé prezentované veci vôbec nemusia byť zlé. Môžu byť dobré. Závisí od nášho pohľadu, videnia vecí. To nie je o naivite a tlieskaniu zlu, ku ktorému nás nútili súdruhovia za boľševika. Je to o reálnom pohľade, že aj tí druhí mohli mnoho vecí chcieť dobre. Alebo aspoň o snahe apriori neodsúdiť, len preto, že to je on, alebo ona…

    Áno, môžeme mať rôzne pohľady na November 1989. Môžeme mať rôzne pohľady na včerajšie voľby. Môžeme mať rôzne pohľady na Cirkev ba i na Krista. Ale uvedomme si, že náš pohľad ovplyvňuje náš postoj. Náš postoj ovplyvňuje naše slová i naše konanie. A naše konanie ovplyvní našu spásu, ako o tom budeme počuť na budúcu nedeľu. Amen.