Všetci poznáme staré príslovie: Dobrá rada nad zlato… Je to veľká pravda a výhoda, keď nám má kto poradiť, usmerniť a napraviť na dobrú cestu. Toto múdre príslovie by sme mohli použiť aj na dnešné evanjelium, ktorým nás Ježiš usmerňuje na cestu, ktorá vedie do jeho kráľovstva.

         Hneď na úvod všetkým oznamuje, že neprišiel zrušiť Mojžišov zákon alebo Prorokov, ale ich prišiel naplniť a doplniť. Lebo Boh je nekonečne múdry a nič nestanovil tak, aby sa to muselo opravovať. Ježiš prišiel preto na svet, aby slovom a životom naplnil Božie zákony a ukázal, ako ich máme v praxi zachovávať. A čo sa týka Mojžišovho zákona, ten prišiel doplniť. Rozjímajme nad Ježišovými radami a snažme si ich osvojiť pre náš život.

         Prvá úprava Mojžišovho zákona sa týkala vraždy a znela takto: Vraždu treba vidieť nielen v príslušnom vonkajšom čine, ale už vo vnútornom stave, z ktorého pochádza. V praxi to znamená, že každý, kto v sebe prechováva hnev voči bratovi, môže sa podľa Božieho zákona, pokladať za vraha a podľa toho istého zákona, sa môže aj stíhať ako vrah. Svätý Ján tieto slová počul na vlastné uši a po rokoch napísal: Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah. A viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život.

         Teraz možno každý z nás stŕpne a spýta sa: Ukáž mi človeka, ktorý sa nehnevá? A určite sa hneváš aj ty! Lenže je rozdiel medzi hnevom a hnevom. Je hnev, ktorý nás čoskoro prejde, a ktorým chceme niekomu pomôcť. Je to hnev z lásky, ktorý môžeme, napríklad, vidieť vo vzťahu matky a dieťaťa. Ale je aj hnev, ktorý nie je zdôvodnený láskou, a ktorý vedome voči niekomu v sebe živíme. Ten považuje Ježiš za vraždu. A tu je treba si spytovať svedomie, či sa práve týmto spôsobom hnevám na niekoho?

         Od vraždy Ježiš prechádza k cudzoložstvu a vyhlasuje, že sa zakazujú nielen dokončené pohlavné styky medzi mužom a ženou z dvoch rozličných manželstiev, ale že je možno scudzoložiť s kýmkoľvek, a to aj bez pohlavného úkonu. Ježiš hovorí, že k tomu stačí aj dobrovoľný žiadostivý pohľad. A opäť máme motív na spytovanie svedomia: Ako je to so mnou v tomto ohľade? Vyhľadávam nemravné obrazy na internete, v televízii, v tlačových médiách? Dopúšťam sa týmto spôsobom cudzoložstva?

         Ďalej sa Ježiš dotýka manželskej vernosti a vysvetľuje, že Mojžiš to myslel dobre s prepúšťacím listom, vzhľadom na okolnosti, v ktorých ľudia vtedy žili. Postupne sa však tento jeho úmysel zvrhol a každá rabínska škola si vymýšľala nové dôvody k prepusteniu:

         – Šamajova škola – pripúšťala prepustenie iba kvôli cudzoložstvu;

         – Hillerova škola – tá aj za nešikovnosť pri varení;

         – Akibova škola – dokonca aj vtedy, keď sa žena mužovi zunovala.

      Ježiš však presahuje všetky školy, dokonca aj Mojžišovu a vyhlasuje, že nijaká chyba neoprávňuje muža prepustiť manželku a čo sa týka smilstva, v tejto oblasti, ako nám to zachytil aj svätý Matúš, rozumie sa krvismilstvo. Tu musí nastať prepustenie, lebo takého spojenie muža a ženy by nikdy nemohlo byť manželstvom.

         Ježišovo NEPREPUSTÍŠ! je veľmi aktuálne aj v dnešnej dobe. Na túto skutočnosť reaguje aj Pastiersky list biskupov, ktorý sme si mohli vypočuť na Nový rok. Biskupi píšu: Keď by sme hľadali dajaké vonkajšie meradlo našich vzťahov v rodinách, môžeme spomenúť štatistiku, ktorá nám hovorí, že každý rok sa v našej vlasti rozpadne viac ako jedenásťtisíc manželstiev. Za týmto číslom sú konkrétne osudy konkrétnych ľudí, ich vzťahy, ich veľké túžby po láske, ich nadšenie, ale aj sklamania, ich traumy, ich bolesti a ich túžba po uzdravení. A opäť si treba spytovať svedomie, ako je to s vernosťou v mojom manželstve? Nebol som ja, príčinou rozpadu nášho manželstva?

         Napokon sa Ježiš dotýka prísahy. Mojžišov zákon zakazoval prísahu, ale len v prípade klamstva. Kto hovoril pravdu, mohol volať Boha za svedka. Židia však nikdy s úcty nevyslovovali Božie meno. Preto prisahali na Mojžiša, na chrám alebo na chrámové zlato. Ježiš však zakazuje prisahať na čokoľvek, dokonca aj na takú maličkosť, akou je vlas, lebo aj on súvisí s Bohom. Preto nám ponúka správnu cestu – dôslednú pravdovravnosť: Vaša reč nech je „áno – áno,“ „nie – nie“… Praje si, aby sme svojím jednoznačným a pravdivým slovom vytvárali ovzdušie, v ktorom by sa prísaha nemusela vôbec užívať. A opäť možnosť na spytovanie svedomia: Prisahám? Aj na Boha? Aké svedectvo viery vydávam v tejto oblasti?

         Na úvod sme spomenuli príslovie: Dobrá rada nad zlato… Čo nám teda Ježiš radí v dnešnom evanjeliu?

         Kto sa vedome a z nenávisti hnevá na brata je vrah.

         Kto upiera dobrovoľný a žiadostivý pohľad na muža alebo ženu, už cudzoloží.

         Kto prepustí svoju manželku (rozvedie sa) – cudzoloží a kto žije s prepusteným – cudzoloží.

         Kto prisahá, uráža Boha, lebo ho volá za svedka.

       Buďme vďační Ježišovi za túto chvíľu, lebo mnohým z nás otvoril oči a celkom jednoznačne a jasne nám porozprával o problémoch, ktoré sa dotýkajú každého z nás.

         V knihe Colina Roosa, ktorá sa volá Amerika a osudná hodina, je fotografia New Yorku urobená z lietadla. Z ostrova Manhattanu trčia ako hrozivé meče nebojácne mrakodrapy amerických bánk. V tejto džungli mrakodrapov sa skrýva vežička kostola Najsvätejšej Trojice. Pod fotografiou je nápis: Zahlušený Boh. Nápis čosi hovorí, lebo Boh, duch, idea…, sú zahlušovaní v duši dnešného človeka džungľou hmotných záležitostí, pýchy a egoistických starostí.

         Aj nám býva Boh častokrát zahlušovaný, preto mu buďme vďační za jeho dnešné slovo. Urobme všetko pre to, aby sa nám jeho príkazy nestali príťažou, ale aby nás ich plnenie posilňovalo na ceste k nemu. Preto sa cez nastávajúci týždeň zamerajme na tieto konkrétne skutočnosti: láska k blížnym, mravná aj morálna čistota a pravdovravnosť.