Kvetná nedeľa – rok A

    Byť populárnym je túžbou nejedného človeka. Neraz môžeme obdivovať politikov, športovcov, hercov, spevákov a ľudí z iných profesií, ktorí sa dokázali vypracovať na špicu spoločenského postavenia a uznania. Dopomohlo im k tomu vlastné úsilie, ale často aj reklama a novinári, ktorí dokážu vytiahnuť človeka na vytúžený piedestál popularity a slávy. Je veľa tých, ktorí sa stali populárnymi, ale málo je takých, ktorí v popularite zomreli. Často tí, ktorí niekoho zvelebovali, za nejaký čas ho dokázali nenávidieť. Ľudia dokázali stavať slávnym sochy, ale tí istí ľudia ich dokázali rozbíjať.

    V dnešnú nedeľu sme počuli dva protichodné výkriky: „Hosana synovi Dávidovmu!“ a „Ukrižovať ho!“ Pri vstupe do Jeruzalema je Ježiš na vrchole popularity. Ľudia mu pripravili ovácie. Cestu mu vystlali plášťami a ratolesťami. Volajú mu Hosana na slávu. Rozrušený je celý Jeruzalem. Za niekoľko dní sa tých istých ľudí Pilát opýta: „Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Kristus?“ Očakávali by sme, že ľud bude pokračovať v atmosfére z nedele a bude kričať: Prepusť Ježiša a ukrižuj Barabáša. Ľudia sa ale nechali za pár dní natoľko zmanipulovať veľkňazmi a staršími, že z celých pľúc a úst kričia: Ukrižovať ho! – a myslia tým Ježiša. Ľudská prirodzenosť Ježiša v tej chvíli určite trpela. Ako človek prežil v priebehu niekoľkých hodín slávu aj pád. Ale keďže v Ježišovej osobe bola spojená s ľudskou prirodzenosťou aj božská, vedel, že v nedeľu aj v piatok kričali ľudia slabí, hriešni a nevedomí, za ktorých sa rozhodol nechať ukrižovať. Jemu, na rozdiel od obyčajných ľudí, ani sláva ani nenávisť nedokázali zabrániť, aby splnil to, čo večer pred svojím ukrižovaním povedal Otcovi: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa“ (porov. Lk 22, 42).

    Rozmýšľajme preto v posledných pôstnych dňoch, či aj v nás nie je schizofrénia, rozštiepenosť, podobná Jeruzalemčanom. Či náš život nemá tendencie, podľa našej chuti, Krista zvelebovať a zatracovať. Pýtajme sa seba samých, či nie sme nábožensky ľahko manipulovateľní. Nikdy nebol v dejinách problém stáť pri Kristovi, pri jeho učení a pri jeho Cirkvi v časoch slávy a popularity. Iné to už bolo vtedy, keď všetko, čo súviselo s Kristom, bolo zosmiešňované, opľúvané, bičované a križované. Vtedy vytrvali len tí najvernejší. Stávajme sa takými, ktorí budú verní Kristovi nielen na Kvetnú nedeľu, ale aj na Veľký piatok.