Každá doba má typické výrazy a moderné témy. V súčasnosti a najmä posledné roky veľmi veľa rozpráva o duchovných veciach. Spomínajú ich lekári, vedci, politici, ale aj jednoduchí ľudia. V dnešný sviatok by sme preto nemali mať žiadny problém rozprávať o Duchu Svätom. Lenže problém tu je, lebo každý duch je neviditeľný, hoci sa aj prejavuje v rozličných účinkoch. Duch Svätý sa prejavuje v pozitívnych účinkoch, ako je radosť, pokoj, šťastie… a duch zla zase v lži, nenávisti, pýche, násilí… Duch Svätý prináša úľavu a posilnenie, duch zla plodí utrpenie a bolesť.
Ježiš sľúbil apoštolom aj nám, Ducha Svätého. Prvé čítanie zo Skutkov apoštolov potvrdzuje, že svoj sľub, ktorý sme mohli počuť aj v dnešnom evanjeliu, splnil. Všimnime si, ako sa Duch Svätý prejavil v živote apoštolov.
V prvom rade môžeme o ňom povedať, že je Duchom lásky a nadšenia. Kde vládne láska, tam si ľudia navzájom rozumejú, aj keď rozprávajú rozličnými jazykmi a dokážu jeden druhého pochopiť a odpustiť. Kde vládne duch nenávisti, tam sa ľudia nenávidia, aj keď používajú rovnaký jazyk.
Apoštoli dostali Ducha pravdy. Duch pravdy nediktuje, čo má byť pravda, a nemanipuluje s pravdou. Kde sa totiž povie, že pravda je taká, aká sa niekomu hodí, tam je koniec dôvere. Takí ľudia dokážu všetko zlo, aj tú najväčšiu špinu, preobliecť do skvostného rúcha a ukázať ako čosi nádherné. Tak napomáhajú rast nedôvery, a kde je nedôvera, tam je strach a chaos.
Duch Svätý apoštolom dodal aj silu, lebo kde On panuje, tam majú ľudia svoje pevné zásady, ktorým sú verní a odolávajú lákadlám, nech by boli akokoľvek zvodné. Kde chýba duch sily, tam sa ľudia stávajú bezcharakternými, dajú sa kúpiť za výhody, menia svoj zovňajšok podľa potreby a za výhody schvaľujú aj najhoršie zločiny.
Apoštoli dostali veľkú posilu v Duchu lásky, nadšenia, pravdy a viditeľne sa to na nich prejavilo. Žili jednotní vo vyznávaní pravej viery a Ježišovej pravdy a to aj vtedy, keď im šlo o život. Tie isté dary dáva Duch Svätý aj nám. Ale buďme úprimní, že človek niekedy radšej počúva ducha zla a riadi sa jeho zásadami, preto je okolo nás, ale i v nás, toľko nenávisti, bludných náuk, strachu, chaosu, bezcharakternosti a bezmocnosti. Povedali sme si, Duch je realita, ktorá sa prejavuje v účinkoch. Láska ku pravde a spravodlivosti sa nedá v človekovi zachytiť ani najmodernejšími prístrojmi, ale napriek tomu je to realita, ktorá hnala milióny ľudí k hrdinským obetiam. Táto realita sa v dejinách neustále overuje. Ctíme si veľkých ľudí zanietených láskou k dobru, ktorí pre spravodlivosť obetovali život. Nemali by sme si preto ctiť aj ducha, ktorý bol v ich živote hybnou silou?
Apoštoli s Pannou Máriu zotrvávali na modlitbách. To je recept aj pre nás, ako si získať Ducha Svätého. Modlitba je cesta, aby sme sa premenili, aby nás Duch Boží formoval a dal nám dary, ktoré dostali apoštoli. V tej chvíli z nás vyženie ducha zla, lebo on striehne ako ručiaci lev a čaká na príležitosť, aby zaujal našu dušu.
V románe Posledná na popravisku je opísané francúzske dievča Blanka. Hľadala svoje miesto v živote a napokon vstúpila do karmelitánskeho kláštora. Bola utiahnutá a bojazlivá, preto keď nepriatelia obsadili kláštor, utiekla. O niekoľko dní stála v zástupe ľudu a pozerala sa, ako popravujú jej spolusestry z kláštora. Tie, čakajúce na smrť, začali spievať hymnus k Duchu Svätému. Hymnus však pomaly slabol, lebo počet sestier popravou ubúdal. Poslednú strofu už nemal kto spievať, a tak Hymnus zostal nedokončený. Zrazu sa zo zástupu ozval spev poslednej strofy. Spievalo ju ustrašené dievča Blanka, ktorá teraz bez strachu a v sile Ducha Svätého vystúpila na popravisko a zomiera. Bol to Duch Svätý, ktorý ju urobil silnou a odvážnou.
Aj my sa v tejto chvíli otvorme Duchu Svätému a volajme: Príď Duchu Svätý do sŕdc všetkých ľudí. Nech tvoj oheň vypáli jed zo všetkých jazykov, ktoré ohovárajú, špinia česť iných a roznecujú nenávisť. Osvieť nás, aby sme pochopili, že slúžiť Bohu, znamená konať čo je správne a to je pre nás najväčší zisk. Zapáľ v nás lásku, aby sme s tebou kráčali do nebeskej vlasti.