4. nedeľa v Cezročnom období – rok B (Mk 1,21-28)
Drahí bratia a sestry, dnešná doba sa vyznačuje veľkou pluralitou hriechu. Už účinkovanie Ježiša Krista je nám príkladom, lebo on bol poslaný, aby nás vykúpil z otroctva hriechu. Ježiš Kristus uzdravuje človeka posadnutého zlým duchom.
Evanjelium nám hovorí, ako poslucháči v Kafarnaumskej synagóge žasli nad Ježišovým učením. Boli v prítomnosti Ježiša, keď svojím mocným slovom oslobodil človeka od nečistého ducha, ktorý trpel strašným neduhom posadnutosti. Toto oslobodenie človeka od nečistého ducha ich ohromilo, pretože do tej chvíle znamenal nečistý duch najväčšiu a najhroznejšiu moc, s ktorou sa stretli v každodennom živote, lebo vtedy bolo veľa ľudí posadnutých nečistým duchom. Poslucháči v synagóge spoznali, že Ježiš má moc, je mocnejší a zvolali: „Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho“ (Mk 1,27b). A rýchlo sa rozniesol chýr po celej krajine, že prišiel mocný Ježiš, aby oslobodil ľudí od spútania hriechu.
Toto víťazstvo nad nečistým duchom je ďalším dôkazom príchodu Mesiáša, ktorý prišiel, aby oslobodil ľudí od najstaršieho otroctva diabla a hriechu. Ján Pavol II. hovorí, že zlý duch dokáže nielen pôsobiť na materiálne veci, ale aj na ľudské telo, kde zasahuje aj dušu človeka a tu môžeme hovoriť o posadnutosti nečistým duchom. V evanjeliách je posadnutosť obyčajne sprevádzaná chorobnými príznakmi. Od čias Kristovho príchodu musí diabol robiť ústupky aj napriek tomu, že má veľkú moc, a jeho prítomnosť je reálna primerane tomu, do akej miery sa človek a spoločnosť vzďaľuje od Boha. Skrze smrteľný hriech sa mnoho ľudí poddáva otroctvu diabla, vzďaľuje sa od Božieho kráľovstva, aby vstúpilo do kráľovstva tmy a zla. Títo ľudia sa stávajú nástrojmi diabla vo svete. Skutočnosť, že Božie kráľovstvo je otvorené pre každého, že Boh má vždy otvorené dvere pre človeka, je dôvodom, že aj dnes veľa ľudí miluje Boha. Milujú ho najviac preto, lebo spásu zavŕšil svojou smrťou a vzkriesením. Tak nám získal večný život, milosť odpustenia hriechov a obrátenia. Prúd Božej milosti sa vlieva do srdca pri každej sviatosti zmierenia. Keď kňaz v zatienenej spovednici robí kríž nad kajúcim hriešnikom, koná sa najväčší div nadprirodzeného sveta. Spájajú sa navzájom dva oceány, oceán našej úbohosti s bezhraničným oceánom Božieho milosrdenstva.
Musíme si zachovať bdelosť, aby sme rozoznávali a odmietali klamstvá pokušiteľa, ktorý neustáva vo svojom rozhodnutí škodiť nám. Vie totiž, že následkom dedičného hriechu máme sklon k zlu, sme zraniteľní vo svojich vášňach a vystavení útokom žiadostivosti a diabla. Celý život človeka sa javí ako neustály zápas medzi dobrom a zlom. Ba človek zisťuje, že nie je schopný sám od seba účinne premáhať úklady zla, takže každý sa cíti akoby spútaný reťazami. Preto musíme prispôsobiť patričnú dôležitosť poslednej Kristovej prosbe, ktorú nás naučil v modlitbe Otče náš: „... zbav nás zlého“ (Mt 6,13). Svoju žiadostivosť musíme držať na uzde a s Božou pomocou bojovať proti škodlivému vplyvu stále číhajúceho diabla.
Svätý arský farár Ján Mária Vianney hovoril raz deťom príbeh, ktorý si sám vymyslel: Dvojročné dievčatko bolo na poli. Z lesa vybehol vlk. Zubami chytil dievčatko za šaty a ťahal ho preč. Jej otec aj mužovia, ktorí pracovali na poli, to zbadali. Vzali palice a všetci sa dali do behu za vlkom. Dobehli ho, obkľúčili a prinútili zanechať korisť. Úbohé dievčatko zachránili.
Svoj príbeh vysvetlil takto: Vlk predstavuje veľkého nepriateľa našej duše. Dievčatko predstavuje nás a našu slabosť, našu náklonnosť k hriechu. Otec a mužovia predstavujú Ježiša Krista, nášho záchrancu. Palica predstavuje moc Ježiša Krista, ktorou zachraňuje naše duše vo sviatosti zmierenia. Radosť záchrancov je radosťou Ježiša Krista nad obrátením hriešnika.
Každý z nás by si mal osvojiť nárek proroka Jeremiáša, ktorý má v sebe silný zmysel pre pokánie a zadosťučinenie: „Zdeste sa nad tým, nebesá, zhrozte sa veľmi, preveľmi, hovorí Pán. Veď dvoch ziel sa dopustil môj ľud: mňa opustili, prameň živých vôd, aby si vykopali popraskané cisterny, ktoré vodu udržať nemôžu.
Bratia a sestry, v tejto zvláštnej historickej udalosti, o ktorej nám rozpráva evanjelium, môžeme všetci vo svetle viery vidieť v posadnutom každého hriešnika, ktorý sa chce obrátiť k Bohu, každého hriešnika, ktorý sa chce oslobodiť od satana a hriechu. Ježiš nás totiž neprišiel vyslobodiť z nadvlády národov, ale zo zajatia duše. Prosme Boha o milosť, aby sme neupadli do nevernosti, do ktorej sa nás opovažuje pobádať ten, čo bol neverný od samého počiatku. Nech nás teda povzbudia slová blahoslaveného pápeža Jána XXIII.: „Aj keď je zlo naozaj smutná realita, tak dnes, ako i včera, predsa nedokáže nikdy - a to dobre vieme - premôcť dobro.“ Amen.