5. pôstna nedeľa – rok B
Občas v živote sme účastníkmi rozhovorov pri ktorých máme pocit, že niekto si pred nami otvoril dušu. Dal nám možnosť vstúpiť do svojho vnútra a prežívať s ním jeho bolesti.
Dnes aj nám Ježiš otvára svoju dušu. Hovorí o nej, že je vzrušená, lebo sa začína bolestná etapa jeho pozemského života.
Ježiš si pomáha dvoma symbolmi, pomocou ktorých vysvetľuje blížiacu sa agóniu. Prvým je „hodina“. Hovorí: Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka... Čo mám povedať: Otče zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel.“ A potom v obraze o zrne, ktoré umiera, aby mohlo priniesť úrodu, vysvetľuje najhlbší zmysel tejto „hodiny.“
Druhým symbolom je „vyvýšenie“: „A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ Ježiš už dávno pred tým Nikodémovi povedal: „A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život“ (Jn 3, 14 – 15). Ježiš bude vyvýšený, aby na kríži zomrel ako zločinec. Ale práve s vyvýšeným krížom spojí nebo so zemou, pritiahne ľudí k sebe a dá im večný život.
Symboly „hodiny“ a vyvýšeného kríža nám ukazujú dva pohľady na blížiace sa dni. Budeme prežívať Ježišovu obeť, ale aj slávu, poníženie a oslávenie, Kalváriu a nebo, temnotu a svetlo, smrť a zmŕtvychvstanie.
Ježiš nám dnes adresuje aj iné vážne slová: „Kto mi chce slúžiť, nech ma nasleduje; a kde som ja, tam bude aj môj služobník.“ Teda aj život kresťana musí byť podobný životu Ježiša. Aj my máme svoje „hodiny“ a „vyvýšenia.“ Všetci smerujeme k hodine smrti. Ale aj pred ňou je mnoho vážnych hodín v našom živote, kedy je naša duša ubolená a smutná na smrť. Vedeli by sme o nich rozprávať. Keď sme boli na pokraji. Na dne. Keď sme zúfali. Žili sme v tme. Nevedeli sme ako ďalej. Svet sa vzbúril proti nám. Necítili sme prítomnosť Boha. Boli to hodiny tvrdých skúšok viery a lásky, vnútornej sily a charakteru. Časom tieto hodiny prešli. Možno sme ich nezvládli tak ako Ježiš, možno sme aj úplne zlyhali, ale v tejto chvíli dokazujeme, že žijeme a že aj my vieme, čo je to „vyvýšenie.“ Aj my sme možno svojou bolesťou pritiahli ľudí k sebe, aby našli v nás povzbudenie. Možno teraz lepšie chápeme život a vieme pomôcť všetkým, ktorí žijú v ťažkých životných hodinách. Keby sme neboli mali svoje hodiny, možno by sme neprežívali ani prítomnosť Božej lásky, ani ľudskej.
Ak niektorí z nás prežívame práve teraz „hodiny“ veľkých skúšok, tak si uvedomme, že sa najviac podobáme na Ježiša. Pohliadnime na jeho kríž a prosme ho, aby nám dal silu zvládnuť ťažké chvíle v našom živote. Premeňme svoje zúfalstvo na nádej. Otvorme mu svoju dušu, aby mohol do nej vstúpiť s liečivou silou svojho kríža.
Ak nám Ježiš otvoril svoju dušu, ak sa nám priblížil so svojim strachom pred smrťou, tak to urobil preto, aby nás povzbudil. Aj my môžeme otvárať svoje ubolené duše pred tými, ktorí nás milujú. Aj my máme žiť tak, aby sa ľudia nebáli otvoriť duše pred nami. Napokon všetci máme otvárať svoje duše pred ním, aby sme ukázali svoju biedu a slabosť a v ňom našli posilu a vyvýšenie.