7. veľkonočná nedeľa – rok B

    Aj keď je dnes žiaľ ešte dosť kresťanov, ktorí hovoria, že Cirkev sa nemá starať do svetských záležitosti, predsa je aj dosť takých, ktorí správne chápu poslanie Cirkvi v tomto svete. Vedia, že jedno s druhým súvisí. Že Cirkev nie je politickou stranou, ale ochrankyňou Božích záujmov a dôstojnosti človeka. A v tomto duchu sa musí vyjadrovať ku všetkému, čo má vplyv na tieto dve skutočnosti. Toto poslanie jej určil Ježiš. Vo svojej slávnej veľkňazskej modlitbe prosí za svojich verných, aby ostali vo svete, ale zároveň aby boli uchránení od Zlého.

    Kresťania sa teda majú angažovať za všetky dobré veci v tomto svete, ale zároveň si majú dávať pozor, aby ich svet nezničil. Lebo vo svete vedľa dobra je aj zlo. Možno je preto vhodné zamyslieť sa aj trocha nad tým, čím žije naša spoločnosť. Je to náš vstup do Európskej únie.

    Pred vstupom Slovenska do EÚ naši otcovi biskupi boli vydali list o Európskej integrácii. V ňom písali: „Usudzujeme, že príprava v oblasti ekonomiky, práva a politiky nedostačuje. Ako vaši duchovní pastieri vás pozývame k príprave ducha a k upevneniu viery. Po vstupe do EÚ bude kresťan vystavený mnohým vplyvom, z ktorých niektoré možno na Slovensku badať už teraz. Ak bude naša viera založená len na tradícii, neobstojí. Je potrebné, aby bola uvedomelá a živá. Ak budeme nosiť vo svojom srdci Boha ako najvyššiu hodnotu a budeme pevne spojení so spoločenstvom Cirkvi, nehrozí, že zablúdime“.

    Dejiny Európy nás učia, že jej národy boli formované kresťanstvom. To však neznamená, že Európa je dokonalá. Práve naopak. Má svoje „dejinné škvrny“ a neľahkú prítomnosť. Aj v jej dejinách boli konflikty, násilia a vojny. Preto môžeme nazvať Európu aj Európou hriešnikov. A však bez kresťanstva by Európa možno neexistovala. Kresťanstvo posilňovalo a posilňuje Európu. Európa musí byť kresťanstvom znova „vykúpená“ a zachránená vo svojich základoch. Keď kresťanstvo poukazuje dnes na hriešnosť Európy, tak jej chce pomôcť a chce ju zachrániť. Preto ju vyzýva k pokániu. Kresťanstvo by sa malo znova stať pre Európu dušou, svedomím, srdcom a svetlom.

    Slovensko nesmie v Európe stratiť svoju identitu, katolicizmus, tradície, dedičstvo, kultúru, jazyk, umenie, vlastný ľudský profil, živú vieru. My máme svoje hodnoty, ktoré môžeme do Európy priniesť: vieru, inteligenciu, humanizmus, šľachetnosť, obetavosť, pracovitosť, pohostinnosť, cit pre potreby druhých. Obrazne povedané, majú to byť naše vlastné „svadobné šaty“, ktoré si prinesieme na „európsku svadbu“. Preto sa nemáme v dnešnej dobe usilovať obliecť si také „šaty“, ktoré nám vôbec nepasujú. To znamená, neprijímať z veľkých svetových kultúr, akými sú nemecká, francúzska, anglická, talianska, škandinávska, americká, rozličné „odpadky“ a „smeti“. Sú to smeti a odpadky v podobe nekresťanskej morálky, primitívnej filmovej a zábavnej kultúry, vplyvu nových vymyslených a totalitných náboženstiev, egoizmu.

    Kresťanstvo  sa má pričiniť o to, aby zo zjednotenej Európy  nevznikla nejaká „masa“ obyvateľov, ktorá bude lem nástrojom politikov, ekonómov a finančníkov. To si musia kresťania v Európe a aj u nás ustrážiť, aby sme sa naozaj nestali Európanmi bez tváre, bez srdca, bez duše, bez viery, bez Krista v našom živote  a v celej Európe.

    Štrasburský občan Arsen Heiz bol poverený, aby v roku 1950 navrhol vlajku Európy“. Hovorí: „Poslúžil som si vzorom, ktorý mi prozreteľnostne vpadol do ruky. Bola to malá zázračná medaila z mariánskeho kostola v Paríži na Rue du Bac: koruna z dvanástich hviezd na modrom pozadí. Preto má Európa na svojej vlajke korunu Panny Márie“. (Katarína Laboure)

    Je poslaním nás kresťanov aby aj našou zásluhou zlaté hviezdy na zástave zjednotenej Európy nevybledli a nestratili svoj hlboký význam. Nestraťme dôveru, ktorú očakáva od nás Cirkev. Ježiš sa modlí, aby nás Otec chránil od Zlého. A diabol pôsobí aj v dnešných časoch. Zdá sa, že mu záleží predovšetkým na tom, aby sa ľudia viac klaňali svojím projektom, ako Bohu. Ak ho poslúchneme,  tak sa Európa zničí. Ak budeme múdro žiť v duchu Ježišovho učenia, tak prispejeme, aby náš národ zvládol všetko, čo ho čaká.

    Nevieme presne, čo všetko nám ešte prinesie život v Európskej únii. Nádejame sa, že veľa pozitívneho. Ale nezabúdajme, že nie je dôležité kde človek žije, dôležité je ako pomáha spoločnosti v ktorej žije. To nás čaká dnes, ale aj v budúcnosti.