Narodenie Pána - polnočná - B

    V dnešnej dobe sa veľa hovorí a píše o právach dieťaťa. Dieťa má právo učiť sa a hrať. Právo na bezpečie, zdravie a dôstojnosť. Právo na neubližovanie a ochranu pred zlým zaobchádzaním. Právo vyjadriť svoj názor, alebo právo odmietnuť. Rodičia, psychológovia, učitelia, sociálni pracovníci a iní odborníci diskutujú o tom, či sú tieto práva rešpektované. Iní zase hovoria, že sa to s právami detí preháňa a že dnešné deti sú už také sebavedomé, že nemajú pre nikým a ničím rešpekt a úctu.

    Dnes oslavujeme narodenie najslávnejšieho dieťaťa v dejinách sveta – Ježiša. Aké sú jeho práva? Sú rešpektované?

    Nás v tejto chvíli nemusia až tak veľmi zaujímať jeho sociálne a ľudské práva, keď bol ešte dieťa. V židovskom prostredí nemalo dieťa takmer žiadne práva. Vieme, že Ježiš sa narodil v nedôstojných podmienkach. Ako dieťa bol vystavený nebezpečnému útoku Herodesa a jeho vojakov. Musel so svojimi rodičmi utekať do cudzej krajiny. Z nášho pohľadu môžeme povedať, že ako dieťa to Ježiš nemal vôbec ľahké.   Aj keď sociálna situácia Ježiša a celej svätej rodiny blízka dnešným chudobným deťom na celom svete, a preto im je Ježiš blízky viac, ako bohatým deťom, jeho práva majú hlbší, duchovný a náboženský rozmer.

    Svoje práva ako dieťa vyjadril len raz, keď sa stratil ako dvanásťročný   v chráme. Márii a Jozefovi povedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca“? Môžeme však jednoznačne povedať, že vo vzťahu k ľuďom všetkých čias má Ježiš jediný nárok: chce, aby ho všetci prijali. Chce to preto, lebo nie je len obyčajným človekom, ale Bohom. Nárokuje si to preto, lebo je Záchrancom človeka.

    Ak by sme ďalej pokračovali v obraze o detských právach, môžeme ich použiť aj na vykreslenie nášho vzťahu k Ježišovi.

    Dieťa má právo narodiť sa. Porušenie tohto práva sa nazýva interrupcia. Vo vzťahu k Ježišovi interrupcia znamená nedovoliť mu, aby dorástol v našom srdci. Koľko ľudí prijme Ježiša, aj sa pre neho nadchne, ale prídu nejaké ťažkosti a Ježiša vyháňajú zo svojho života. Nedovolia mu, aby sa mohol rozrásť a priniesť svoje požehnanie a milosti. Pokladajú za nepohodlné žiť s Ježišom. Aké sú napríklad neraz smutné osudy detí, ktoré boli na Prvom sv. prijímaní.

    Dieťa má právo na lásku. Porušenie tohto práva sa nazýva ubližovanie. Milovať Ježiša znamená žiť podľa jeho posolstva lásky, pokoja, odpustenia a zamerania na Boha a blížneho. Ak tak nežijeme, ubližujeme Ježišovi. Spôsob ubližovania sa prejavuje v našich konkrétnych skutkoch, ktoré nazývame hriechmi. Mohli by sme povedať, že najkrajším vianočným darom pre Ježiša by bolo, keby sme mu odovzdali naše hriechy, aby ich odpustil a zničil.

    Dieťa má právo na úctu. Porušenie tohto práva sa nazýva hrubosť. Vo vzťahu k Ježišovi sa to prejavuje výsmechom z jeho osoby, z jeho učenia, z celého náboženského bohatstva. Náboženstvo je  pre mnohých kresťanov zdrojom výsmechu a zábavy. Ale snáď najvážnejšie je to, že niekto si celým svojím životom  robí z Boha posmech.

    Dieťa má právo na duchovné a rozumové napredovanie. Opakom tohto práva je zakrpatenie. Mnoho kresťanov málo investuje do napredovania v náboženskom živote. Spokojní sú s povrchným náboženským vzdelaním a preto veria rozličným bludom a falošným prorokom. Nevedia si svoju vieru obhájiť a zodpovedne o nej svedčiť.

    Vianočné sviatky sú oslavou radosti, že sa nám narodilo dieťa Ježiš. Možno by sme chceli v tejto hodine počúvať nejaké sladké a romantické slová o Vianociach. Vianoce však majú hlbší základ a posolstvo. Svet z nich urobil niekoľko hodinovú rozprávku, aby ľudia zabudli na starosti a iné životné problémy. Vianoce však nie sú o rozprávke. Sú naozaj o vážnejších veciach. Sú o prijatí, alebo odmietnutí  živého Ježiša. My môžeme teraz prijať rozprávkového Ježiša, ktorého nám ponúka konzumný svet, chvíľu sa z neho potešiť a potom ho odhodiť. Alebo môžeme prijať živého Ježiša, ktorého nám dáva Cirkev a žiť s ním lepší a radostnejší život.

    Čas ukáže, ktoré práva detí majú zmysel a ktoré sú prehnané. Aj nám čas bude ukazovať, aký bude náš život, keď dieťa Ježiša prijmeme, alebo keď ho odmietneme. Prajem Vám, aby ste sa aj v tieto dni, cez všetky tie moderné, zlaté, svietiace a iné prekážky, dostali k živému Ježišovi a priali ho do svojich sŕdc a do svojich rodín.