2. veľkonočná nedeľa - Sviatok Božieho milosrdenstva
Sestra Faustína - Helena Kowalská: sa narodila 25.augusta 1905 v Glogowci pri Lodzi v mnohodetnej rodine.
Po niekolkých rokoch služby v zámožných rodinách vstúpila do kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva. V kláštore si horlivo plnila povinnosti kuchárky, záhradníčky a vrátničky.
Žila neobyčajne bohatým duchovným životom, ktorý bol preplnený rozličnými mystickými darmi. Jej misia spočívala v ohlasovaní pravdy o milosrdnej Božej láske, vyprosovaní Božieho Milosrdenstva pre svet, okrem iného skrze nové formy praktizovania kultu Božieho Milosrdenstva (obraz, sviatok, ruženec, Hodina Milosrdenstva ) a tiež dala podnet k vzniku apoštolského hnutia Božieho milosrdenstva, ktoré sa podujíma na tieto úlohy a smeruje ku kresťanskej dokonalosti cestou dôvery v Pána Boha a milosrdenstva k blížnym.
Zomrela 5.októbra 1938 v Krakove. Zanechala svoj Denníček duše, ktorý patrí k vynikajúcim dielam mystickej literatúry.
V roku 1995 bola uznaná za duchovnú spoluzakladatelku Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva.
Pápež Ján Pavol II vykonal jej beatifikáciu v Ríme v roku 1993 a vroku 2000 ju vyhlásil za svätú.
Medzi rôznymi formami pobožnosti, ktoré nám zanechala sv. Faustína, zaujíma osobitné miesto sviatok Božieho milosrdenstva. Vyplýva to nie natoľko z počtu zjavení, ktoré mu boli venované, ako skôr z množstva prisľúbení, ktoré Ježiš spojil so slávením tohto sviatku.
V pondelok vo Veľkom týždni 17. apríla 1933 dal Ježiš sv. Faustíne poučenie, akým spôsobom sa má uctievať jeho milosrdenstvo, a opísal jej úlohu, ktorú má splniť na sviatok Božieho milosrdenstva – prejsť celý svet a privádzať zomdlené duše k prameňu jeho milosrdenstva.
Keď už bol obraz Božieho milosrdenstva takmer dokončený, uskutočnilo sa výnimočne dôležité zjavenie, ktoré zohralo dôležitú úlohu v stvárňovaní pobožnosti. Spasiteľ opäť vyjadril veľkú túžbu, aby sa v prvú nedeľu po Veľkej noci slávil sviatok milosrdenstva. V ten deň sa má z kazateľníc ohlasovať chvála Milosrdenstva, ktoré nezastaví nijaká ľudská bieda. Počas tohto zjavenia Ježiš po prvý raz vyslovil veľký prísľub spojený so slávením sviatku Milosrdenstva : „Kto v tento deň pristúpi k prameňu života, dosiahne úplné odpustenie hriechov a trestov.“
28. apríla 1935, na Bielu nedeľu, čiže v prvú nedeľu po Veľkej noci, počas slávnostnej pobožnosti v Ostrej Brame, kde bol vystavený obraz Božieho milosrdenstva, keď kňaz vzal Oltárnu sviatosť, aby ňou požehnal ľud, videla sestra Faustína Ježiša v rovnakej podobe, v akej bol na obraze. Spasiteľ udelil ľudu požehnanie a lúče milosrdenstva sa rozliali na celý svet. Po chvíli svätica počula slová : „Ten sviatok vyšiel z vnútra môjho milosrdenstva a je potvrdený v hlbinách môjho zľutovania. Obdrží ho každá duša, ktorá verí a dôveruje môjmu milosrdenstvu.“ Prostredníctvom apoštolky Božieho milosrdenstva odkázal všetkým ľuďom, osobitne hriešnikom, aby sa nebáli priblížiť sa k nemu.
3. apríla 1937, na vigíliu Bielej nedele, sa Ježiš obrátil na Faustínu so žiadosťou, aby tlmočila jeho veľkú túžbu kňazovi, aby na sviatok Božieho milosrdenstva povedal kázeň o jeho nepochopiteľnom milosrdenstve. V ďalší deň Ježiš po tretí raz vyslovil osobitný prísľub – spojený so sviatkom Milosrdenstva, podľa ktorého každý, kto sa vyspovedá a pristúpi ku svätému prijímaniu na sviatok Milosrdenstva, získa úplné odpustky.
Posledné zjavenie týkajúce sa sviatku Božieho milosrdenstva sa odohralo na konci januára 1938. Ježiš požiadal svoju dôverníčku, aby povedala ostatným, že sviatok Božieho milosrdenstva vytryskol z jeho vnútra pre potechu celého sveta.
Deviatnik
Sviatku Božieho milosrdenstva má podľa zjavení sestre Faustíne predchádzať deviatnik, ktorý sa má začať na Veľký piatok. Ježiš dvakrát vyjadril želania, aby sa jeho snúbenica deväťdňovou pobožnosťou pripravila na túto slávnosť. Svätica nám zanechala prísľuby Spasiteľa určené všetkým veriacim, ktoré vyjadrujú slová : „ V tejto novéne udelím dušiam všetky milosti.“
S plnou vážnosťou treba zdôrazniť, že vo svetle posolstva sv. Faustíny Ježišovou vôľou bolo, aby sviatok Božieho milosrdenstva predchádzala novéna pozostávajúca z korunky k Božiemu milosrdenstvu. Na jej odriekanie sú totiž viazané mimoriadne prisľúbenia. Hoci výsadným časom na jej modlenie sú dni medzi Veľkým piatkom a sviatkom Božieho milosrdenstva, rovnako sa možno novénu modliť aj v inom čase. Ak bude táto modlitba vychádzať z dôvery potvrdenej skutkami milosrdenstva, stane sa skutočným prejavom pobožnosti.
Nedeľa Božieho milosrdenstva + Výročie blahoslavenia Jána Pavla II.
Keď pápež Ján Pavol II kanonizoval sestru Faustínu, taktiež v rovnaký deň, prekvapil celý svet zavedením Nedele Božieho Milosrdenstva (sviatok spojený s posolstvom) ako sviatok pre celú Cirkev. Tento sviatok sa slávi na prvú nedeľu po Veľkej noci. O tomto dni Ján Pavol II povedal: "Toto je najšťastnejší deň môjho života"
Zverenie celého sveta do Božieho Milosrdenstva
V roku 2002, pápež zveril celý svet do Božieho Milosrdenstva ked posvätil svätinu Božieho Milosrdenstva v Lagiewnikoch, na predmestí Krakowa v Poľsku. To je miesto, kde sú uložené telesné pozostatky sv. Faustíny. Svätý Otec si spomína, že ako mladý človek pracoval v lome, len niekolko metrov od dnešnej svätyne. Taktiež povedal, že dlho myslel na sv. Faustínu, keď písal svoju encykliku o Božom Milosrdenstve. Okrem toho, Svätý otec, často citoval z Denníčka sv. Faustíny a modlil sa ruženec Božieho Milosrdenstva pri svätom hrobe.
Po smrti Jána Pavla II.
Po zvážení, že svoj život zveril do Božieho Milosrdenstva a sv. Faustíne, niet sa čo čudovať, že pápež Ján Pavol II zomrel na vigíliu Božieho Milosrdenstva (večer pred sviatkom),ktorý bol toho roku 3.apríla.Taktiež nie je prekvapením, že nám Svätý otec zanechal odkaz v Nedeli Božieho Milosrdenstva, ktorý bol čítaný vo sviatočný deň po svätej omši, ktorá bola celebrovaná ako zádušná omša za Svätého Otca. Opakovane Ján Pavol II písal a hovoril o našej potrebe obrátiť sa k Božiemu milosrdenstvu ako odpoveď na špecifické problémy našej doby. Zanechal silný symbol zameraný na posolstvo Božieho Milosrdenstva a jeho oddanosť počas jeho pontifikátu bude viesť Cirkev dlho po jeho smrti.
Blahorečený bol v Nedeľu Božieho milosrdenstva, 2011.
Podľa priania Pána Ježiša sa má sviatok Božieho Milosrdenstva sláviť v prvú nedeľu po Veľkej noci. Má byť nielen dňom všeobecného uctievania Boha v tomto tajomstve, ale aj dňom milosti pre všetkých ľudí, a zvlášť pre hriešnikov.
Pán Ježiš spojil s týmto sviatkom veľké prisľúbenia a najväčšie z nich spojil so sviatosťou zmierenia a svätým prijímaním prijatým v tento deň. Je to prisľúbenie „úplného odpustenia vín a trestov“, čiže taká milosť, akú dostávame len vo sviatosti svätého krstu. Veľkosť tohto sviatku je aj v tom, že všetci, dokonca tí, ktorí sa v tom dni iba obracajú, si môžu vyprosiť každú milosť, ak je to v zhode s Božou vôľou.