P O K L O N A

    Pane Ježišu, v Lurde po slávení Tvojej najsvätejšej obety sa pútnici – zdraví aj chorí – zúčastňujú na eucharistickej procesií a na Tvojom požehnaní so Sviatosťou. O tomto som čítal svedectvo arcibiskupa José Pont y Gola (1907-1995) zo Španielska, ktoré vydal v roku 1989 o jednom dojímavom uzdravení. To jeho svedectvo má nadpis: Kristus Spasiteľ prechádza okolo. Píše nasledovne:

    „Popoludní pri procesii počas požehnania chorých najsvätejšou Oltárnou sviatosťou sa udialo osem cirkevne uznaných zázračných uzdravení. Uzdravení – aj tých neoficiálnych – však je zaznamenaných dodnes oveľa viac.

    Spomínam si napríklad na jedno celkom presne. K uzdraveniu Teresy Monné došlo v roku 1979, pred desiatimi rokmi, a doteraz mi to utkvelo v pamäti. Stalo sa to na sviatok sv. Petra, na záver procesie, pri požehnaní chorých. Keď sme prechádzali vedľa chorých, mohli sme až hmatateľne cítiť ich úprimnú túžbu, ich nádej a ich vieru v Ježiša, ktorý v Oltárnej sviatosti prechádzal okolo a konal dobro. Bolo to, akoby sa opakovalo Evanjelium!

    Medzi mnohými chorými bola aj Teresa Monné. Jej oči boli plné nádeje. Vrúcne sa modlila a s pohnutím čakala na „Pána, ktorý pôjde okolo“ a ktorý prináša uzdravenie. Potom On okolo nej prešiel, no nezastavil sa. Išiel svojou cestou ďalej a my sme ho v procesii sprevádzali. Ale šepot naokolo, ktorý stále viac silnel, nám naznačoval, že práve teraz sa udialo niečo mimoriadne.

    Po procesii sa novina nakoniec dostala aj ku mne: Teresa cítila, že je uzdravená a dosť silná, a tak svoje miesto dokázala bez pomoci iných opustiť a sama sa vrátila do ubytovne pre chorých.

    Samozrejme, ja som sa tam tiež ponáhľal a potom som videl, že Teresa stála na vlastných nohách! Bola obklopená zdravotnými sestrami, ktoré jej odstraňovali obväzy a náplaste. Keď jej umyli to miesto, kde sa predtým nachádzal nádor, a zľahka z neho odstránili masti a hnis, mohli všetci prítomní, teda aj ja, vidieť a dosvedčiť, že nádor, o ktorom lekári vyhlásili, že je nevyliečiteľný, zmizol! Nič nepoukazovalo ani na rakovinový opuch, ani na hnis, ktorý bol dlhší čas vylučovaný z jej miechy a ktorý nainfikoval celé telo. Namiesto toho tam bola úplne zdravá, jemná pokožka, celkom prirodzená a hladká. Bola jemná a ružová ako pokožka na čerstvo zahojených jazvách. Teresa od okamihu požehnania najsvätejšou Oltárnou sviatosťou žiarila optimizmom a zdravím. My sme sa však dokázali na ňu pozerať len mlčky a s hlbokým dojatím.“ (Prameň: Lourdes Magazin, Heilungen und Wunder)

    Ježišu, pri jednom zo zjavení v Lurde Tvoja Matka žiadala Bernadettu, aby sa napila z prameňa. Nie však z rieky, ale z prameňa v zemi. Bernadetta však okrem mláky špinavej vody nevidela nič; začala preto rukou rozhŕňať zeminu, z ktorej postupne začalo vyvierať viac a viac vody. Sama Bernadetta uvádza, že keď nabrala vodu do rúk štvrtý krát, už sa dala piť. Dnes z tohto prameňa razí viac ako 120 tisíc litrov vody týždenne…

    My v niektorom žalme na Turíce spievame responzórium: „Poďte, čerpajte vodu s radosťou z prameňov spásy“.

    Prečo sa vlastne Tvoja Matka zjavuje ľuďom? Francúzsky mariológ a expert na lurdské zjavenia René Laurentin povedal“ „Je to preto, že je Matkou. Áno, je Matkou, ktorá sa vyznačuje nehou k tým, ktorí trpia a vlastne ku všetkým. Preto sú v Lurdoch stredom pozornosti chorí a tých, ktorí sa ocitli v ťažkostiach Panna Mária na toto miesto stále volá. Už od začiatku, od prvého dňa zjavení, to bolo len pár osôb, a na konci ich bolo až 20 – tisíc. Dnes je ich každý rok 6 – 7 miliónov.”

    Sv. Bernadetta zomrela v roku 1879, keď mala len 35 rokov. Počas svojho krátkeho života veľa trpela, mala astmu, prekonala tuberkulózu, v kolene jej objavili nádor. Tvoja Matka jej pri jednej príležitosti povedala: „Nesľubujem ti, že budeš šťastná v tomto živote, ale v budúcom.“ Keď v procese blahorečenia jej telo viackrát exhumovali, bolo vždy neporušené a to len preto, že sa odovzdala celým svojím srdcom a celou svojou láskou Tebe a Tvojej Matke, Tej, ktorá práve jej povedala: „Som Nepoškvrnené počatie“. A tak, ako Tvoja Matka nebola poškvrnená od žiadneho hriechu a preto podobne Tebe ani jej telo „neuzrelo porušenie“, aj Bernadeta je takým náznakom aj našej neporušiteľnosti, keď si zachováme dušu v posväcujúcej milosti.

    Keď sa o zjaveniach Tvojej Matky dopočuli ľudia, začali prichádzať. 1. marca 1858 bolo zaznamenané prvé zázračné uzdravenie. Do dnešného dňa ide už o tisícky prípadov. Teologická a medicínska komisia ustanovená Vatikánom doposiaľ oficiálne potvrdila 67 prípadov, v ktorých došlo ku zázračnému uzdraveniu a ktoré nie je možné vedecky vysvetliť.

    Vráťme sa opäť k sv. Bernadette. Na 150 výročie zjavení Tvojej Matky, 11. februára 2008, teda pred šiestimi rokmi, boli do Baziliky sv. Petra vo Vatikáne privezené z kláštora kongregácie Sestier lásky vo francúzskom Nevers telesné pozostatky sv. Bernadetty. Jej telo je celkom neporušené, vrátane nechtov, vlasov, svalov a dokonca všetkých vnútorných orgánov, ako preukázali výsledky nedávneho vedeckého skúmania. Pozoruhodné je to, že Bernadetino telo je dnes ešte zachovalejšie, než bolo pred smrťou.

    11. február 2008 bol teda dňom veľkého – 150. výročia lurdských zjavení.   Bývalý Svätý Otecv Benedikt XVI v jeho vtedajšom posolstve pre chorých napísal, že trpiaci v sebe nesú znaky Tvojho utrpenia, a Ty chceš vstúpiť do duše každého trpiaceho cez srdce Tvojej Matky:Hovorí: Panna Mária sa pre nás s jej nehou a otvoreným srdcom stáva tou najnežnejšou Matkou, aby tak s nami súcitila pri našich bolestiach. Cez srdce Matky teda prichádza Pán so svojim utrpením k našim trápeniam. Takto sa srdcia tých, ktorí trpia otvárajú Kristovi až k srdcu Panny Márie a nachádzajú úľavu a útechu na všetky svoje bôle.”

    Potom chorým a trpiacim odkázal, že jediným riešením je viera v Teba a dodal: „Veriť je veľmi ťažké, najmä v chorobe, v bolesti, v utrpení a to nielen fyzickom, ale aj v tom najťažšom – v morálnom, v sklamaní, v ľuďoch, v rozličných porážkach, v bolestivých osobných vzťahoch medzi manželmi či priateľmi. Aby sme toto zlo sveta počnúc vojnami dokázali zvládnuť, zostáva nám jedine viera a je to veľmi ťažké. Viera je bránou do náručia Panny Márie a nášho Pána a to tak, že prijmeme kríž, aby sme získali silu vzkriesenia“.

    Vraj jedinou odpoveďou na bolesť, ktorú zažívame, je prežívať ju spolu s Tvojou Matkou, v dôvernom zjednotení sa s bolesťou Tvojho umučenia a smrti: “Takto sa utrpenie stáva pozitívnym, oslobodzujúcim, tvorivým” a napokon sa premieňa na radosť a šťastie.

    Aj kaplnky v zdravotníckych zariadeniach by sa vraj mali stať pulzujúcim srdcom, v ktorom sa Ty neustále ponúkaš Otcovi za život ľudstva. Tvoja bolesť “nie je beznádejnou a smutnou bolesťou porážky, práve naopak, je bolesťou víťaznou“. Toto utrpenie je najvyšším Tvojím naplnením .

    A na záver povedal: “Účasť na Eucharistii je konkrétnou cestou, ako s našimi vlastnými útrapami môžeme vstúpiť do utrpenia Krista… Eucharistia je tak naším krížom a naším vzkriesením. Je jediným skutočným liekom na bolesť, liekom nesmrteľnosti.

    Pane Ježišu, jedinou pravou odpoveďou na bolesť, utrpenie a smrť si Ty, náš Pán, ktorý si pre nás zomrel a vstal z mŕtvych