Svätý Jozef - patrón dobrej smrti

 
 
 

    Už po generácie ho takto uctievajú preto, že pri umieraní mal pri sebe Ježiša, svojho nevlastného syna, ktorého s láskou vychovával. V Biblii nemáme zaznamenané ani jedno Jozefovo slovo, máme tam však zapísané viaceré skutky, ktoré vysvetľujú prečo je aj ochrancom robotníkov, rodín a Cirkvi. Nebol to muž rečí, ale muž skutkov, ktorý neprišiel dať sa obsluhovať, ale aby slúžil. Celý jeho život bol naplnený službou pre druhých. Zomiera pravdepodobne na chorobu vtedajších chudobných živiteľov rodiny, jednoducho by sa dalo povedať, že sa zodral od práce pre druhých...

    Jeho charakter sa ukazuje už pri jeho rozhodovaní, ako sa má zachovať k svojej snúbenici Márii, ktorá počas zasnúbenia s ním mocou Ducha Svätého otehotnela. Vedel, že dieťa nie je jeho. Zákon predpisoval vydať "cudzoložnú" ženu na ukameňovanie. Nijaký zákon však nemôže počítať so všetkými okolnosťami, a v tomto prípade boli okolnosti naozaj mimoriadne. Verí svojej snúbenici, rozhodovanie pre neho nebolo jednoduché. Neuvažoval však vydať ju na ukameňovanie. Chcel ju potajomky prepustiť. To znamenalo buď tajné zrušenie zasnúbenia, alebo skôr jeho odchod od svojej rodiny a od svojej práce tam, kde by za ním neprišiel chýr, že tajne utiekol od svojej tehotnej snúbenice.

    Boh ho vyzýva, aby sa postaral o Božieho Syna aj o jeho matku Máriu, požiadal ho, aby sa stal v očiach vtedajších ľudí otcom tejto rodiny. Nemal to jednoduché. Ešte pred narodením dieťaťa ho čaká putovanie do Betlehema, kde prvé dni rodina prežíva v jaskynnom útulku pre zvieratá. Aj keď mnohí umelci ho vyobrazujú ako sa pokojne opiera o palicu, a pozerá sa na svoju rodinu, takýchto chvíľ určite veľa nebolo. Veď bolo potrebné postarať sa o obživu pre rodinu a postarať sa aj o iné bývanie. Keď do Betlehema prichádzajú mudrci od východu, už rodina býva v dome. Zdalo by sa, že už teraz všetko bude prebiehať hladko, že Boh sa postará o to, aby jeho Syn vyrastal v pokojných podmienkach. To by ale na svete nesmeli žiť ľudia ako Herodes...

    Nebolo jednoduché zorganizovať náhly odchod do Egypta, aby unikli besneniu krutého vladára. Jozef to všetko zvláda a poradil si aj so zabezpečením rodiny vo vyhnanstve, v cudzom svete, kde bolo opäť potrebné postarať sa o bývanie a živobytie pre rodinu. O niekoľko rokov po návrate z Egypta ho tá istá úloha čaká tentoraz v Nazarete. Pracuje tam ako chudobný tesár, ktorý sa môže spoľahnúť iba na ovocie práce svojich rúk a rúk svojho dospievajúceho syna. Obidvaja boli živiteľmi rodiny až do chvíle, kým vládal Jozef pracovať. Jeho práce postupne na svoje plecia preberá Ježiš, preto ho neskôr označujú nie iba za syna tesára, ale priamo za tesára.

    Nevieme, kedy Jozef zomrel. Bolo to pravdepodobne ešte predtým, ako bol Ježiš pokrstený v Jordáne, a ako začal verejne učiť. Dá sa predpokladať, že zomrel tak ticho a pokojne, ako ticho a pokojne žil a pracoval. Nezanechal po sebe žiadne napísané spisy, len veľkú nepísanú múdrosť života naplneného skutkami lásky pre druhých. Presne tak ako mnohí otcovia, ktorí sú živiteľmi svojich rodín a ktorí majú svoj pracovitý život zapísaný vo svojich upracovaných dlaniach...