23. júl – Svätá Brigita Švedská, spolupatrónka Európy

Generálna audiencia Benedikta XVI. 27. októbra 2010


    Drahí bratia a sestry, Brigita sa narodila v roku 1303 vo Finsteri vo Švédsku, teda v severoeurópskom národe, ktorý tristo rokov predtým prijal kresťanskú vieru s rovnakým entuziazmom, s akým ju svätica prijala od svojich rodičov, veľmi zbožných ľudí, ktorí patrili ku vznešeným rodinám blízkym kráľovskému dvoru.

    V živote svätej Brigity možno rozlíšiť dve obdobia. Prvé z nich je naplnené šťastím vydatej ženy. Jej manžel sa volal Ulf a bol guvernérom dôležitej oblasti švédskeho kráľovstva. Ich manželstvo do Ulfovej smrti trvalo dvadsaťosem rokov. Narodilo sa im osem detí, z ktorých druhorodená Karin (Katarína) je uctievaná ako svätá. Už tento fakt je výrečným svedectvom o tom ako svätá Brigita vychovávala svoje deti. Jej pedagogické schopnosti sa tešili veľkej úcte, a to až do takej miery, že ju švédsky kráľ Magnus v istom období povolal na svoj dvor, aby jeho mladú manželku Bianku z Namuru uviedla do švédskej kultúry.

    Brigita, duchovne vedená istým nadaným mníchom, ktorý ju voviedol do štúdia Svätého písma, mala veľmi pozitívny vplyv na vlastnú rodinu, ktorá sa vďaka jej prítomnosti stala skutočnou „domácou cirkvou“. Spolu s manželom prijala rehoľné pravidlá františkánskych Terciárov. Štedro sa venovala dobročinným dielam, pomáhala chudobným a založila aj nemocnicu. Pri svojej manželke sa Ulf naučil zlepšovať vlastnú povahu a napredovať v kresťanskom živote. Po návrate z dlhej púte do Santiago di Compostella, ktorú uskutočnili spolu s ďalšími členmi rodiny v roku 1341, rozhodli sa obaja manželia žiť v zdržanlivosti; onedlho na to Ulf zomrel v pokoji kláštora, do ktorého sa utiahol.

    Toto prvé obdobie života svätej Brigity nám pomáha oceniť to, čo by sme dnes mohli nazvať autentickou „manželskou duchovnosťou“: kresťanskí manželia môžu spoločne napredovať na ceste ku svätosti, podporovaní milosťou sviatostného manželstva. Neraz to býva tak, ako tomu bolo aj v živote svätej Brigity a Ulfa, že práve žena svojím náboženským citom, jemnosťou a nehou dokáže priviesť manžela na cestu viery. S úctou myslím na mnohé ženy, ktoré sú prostredníctvom svedectva kresťanského života aj v našich časoch svetlom pre svoje rodiny. Nech Pánov Duch aj dnes povzbudzuje kresťanských manželov ku svätosti, aby tak dokázali svetu ukázať krásu manželstva založeného na hodnotách evanjelia: na láske, nehe a vzájomnej pomoci, na plodení a výchove detí, na otvorenosti a solidarite voči svetu, na aktívnej účasti na živote Cirkvi.

    Keď Brigita ovdovela, začalo sa druhé obdobie jej života. Vzdala sa ďalšieho manželstva, aby mohla prehĺbiť jednotu s Pánom prostredníctvom modlitby, pokánia a dobročinnosti. Aj kresťanské vdovy môžu v tejto svätici nájsť príklad pre svoj život. Brigita po smrti manžela a potom, čo rozdala svoj majetok chudobným, aj keď nepristúpila k rehoľnému zasväteniu sa, zostala žiť v cisterciátskom kláštore v Alvastre. Tu sa začali zjavenia, ktoré ju sprevádzali po celý zvyšok života. Brigita ich diktovala svojim tajomníkom – spovedníkom, ktorí ich preložili zo švédčiny do latinčiny a následne zozbierali do ôsmich kníh nazvaných Revelationes (Zjavenia). K týmto knihám patrí ešte dodatok, ktorý má názov Revelationes extravagantes (Dodatočné zjavenia).

    Zjavenia svätej Brigity majú rozličné obsahy a štýly. Niekedy je zjavenie predstavené vo forme rozhovoru medzi Božími osobami, či vo forme dialógu Panny Márie so svätými alebo tiež s démonmi; do týchto dialógov vstupuje aj samotná Brigita. Inokedy sú to naopak opisy zvláštnych videní, a zasa v ďalších prípadoch ide o rozprávania toho, čo Panna Mária odhalila o živote a tajomstvách svojho Syna. Hodnotu Zjavení svätej Brigity, ktoré sa zavše stali aj terčom pochybností, spresnil ctihodný Ján Pavol II v liste Spes Aedificandi: „Uznajúc svätosť svätej Brigity, Cirkev, i keď sa nevyjadruje ku všetkým jej zjaveniam jednotlivo, prijíma celkovú autenticitu jej vnútornej skúsenosti“ (č. 5).

    Keď čítame tieto Zjavenia, stavia sa pred nás mnoho dôležitých tém. Často sa v nich napríklad nachádza veľmi detailný opis Kristovho utrpenia, ku ktorému mala svätá Brigita osobitnú úctu: kontemplovala v ňom nekonečnú lásku Boha k ľuďom. Do Pánových úst, ktoré sa jej prihovárajú, Brigita smelo vkladá tieto dojemné slová: „Priatelia moji, tak veľmi milujem svoje ovce, že keby to bolo možné, chcel by som zomrieť mnohokrát – za každú jednu z nich – tou istou smrťou, ktorú som vytrpel pre spásu všetkých“ (Revelationes, Kniha I, k. 59). Taktiež bolestné materstvo Panny Márie, ktoré ju urobilo prostrednicou a Matkou milosrdenstva, je častou témou, ktorá sa opakuje v Zjaveniach.

    Obdarená týmito charizmami, svätá Brigita chápala, že Pán si ju vybral, aby jej prejavil svoju veľkú lásku a obľubu: „Dcéra moja – čítame v prvej knihe Zjavení – vybral som si ťa pre seba, miluj ma celým srdcom, viac, než čokoľvek čo jestvuje na svete“ (k. 1). Brigita okrem toho dobre vedela a bola pevne presvedčená, že každá charizma je určená na budovanie Cirkvi. Práve preto sa mnohé z jej zjavení, a to aj vo forme prísnych napomenutí, obracali na veriacich tých čias, nevynímajúc náboženské a politické autority. Napomínala ich, aby sa snažili dôsledne žiť svoj kresťanský život; robila to však vždy s postojom úcty a vernosti k magistériu Cirkvi a predovšetkým k následníkovi svätého apoštola Petra.

    V roku 1349 Brigita navždy opustila Švédsko a vydala sa na púť do Ríma. Nielenže sa chcela zúčastniť na Veľkom Jubileu roku 1350, ale chcela tiež získať od pápeža schválenie rehoľných pravidiel pre rád, ktorý plánovala založiť po menom Svätého Spasiteľa – rád rehoľníkov a rehoľníc vedených pod autoritou opátky. Je to vec, ktorej sa netreba diviť: v stredoveku totiž existovali kláštorné spoločenstvá s mužskou i ženskou vetvou, ktoré zjednocovala poslušnosť rovnakým rehoľným pravidlám a vedenie jednej opátky. V kresťanskej tradícii ženám vždy náležala úcta a – podľa príkladu Panny Márie, Kráľovnej Apoštolov – majú stále vlastné miesto v Cirkvi, ktoré, i keď sa neprekrýva so sviatostným kňazstvom, je mimoriadne dôležité pre duchovný rast celého spoločenstva. Okrem toho, spolupráca zasvätených rehoľníkov a rehoľníc má aj dnes veľký význam pre celý svet, samozrejme s rešpektom k ich špecifickým povolaniam.

    V Ríme sa svätá Brigita, sprevádzaná svojou dcérou Karin, oddala intenzívnemu apoštolátu a modlitbe. Z Ríma sa vydala na púť do rozličných talianskych svätýň, predovšetkým do Assisi, domova svätého Františka, ku ktorému mala Brigita vždy zvláštnu úctu. Napokon, v roku 1371 sa splnila jej najväčšia túžba: púť do Svätej zeme, kam sa vydala v sprievode svojich duchovných detí, ktoré Brigita nazývala “priatelia Boží”.

    Počas týchto rokov boli pápeži v Avignone, ďaleko od Ríma. Brigita sa na nich s bôľom obracala a prosila ich, aby sa vrátili na stolec svätého Petra do Večného mesta.

    Zomrela v roku 1373, ešte predtým, než sa pápež Gregor XI definitívne vrátil do Ríma. Pochovali ju dočasne v rímskom kostole svätého Vavrinca – San Lorenzo in Panisperna, ale v roku 1374 ju jej deti Birger a Karin previezli späť do vlasti, do kláštora Vadstena, sídla rehoľného spoločenstva, ktoré sama založila. Hneď na to sa kláštor významne rozrástol. V roku 1391 ju pápež Bonifác IX slávnostne vyhlásil za svätú.

    Svätosť Brigity, vyznačujúcej sa rozličnými darmi a skúsenosťami, ktoré som chcel pripomenúť v tomto krátkom životopisno-duchovnom profile, z nej urobila významnú postavu v dejinách Európy. Svojím škandinávskym pôvodom Brigita vydáva svedectvo o tom ako kresťanstvo hlboko preniklo do života všetkých národov tohto kontinentu. Tým, že ju Pápež Ján Pavol II vyhlásil za spolupatrónku Európy, zdôraznil, že svätá Brigita, ktorá žila v štrnástom storočí, kedy západné kresťanstvo ešte nebolo poznačené ranou rozdelenia, môže účinne orodovať u Boha, vyprosujúc vytúženú milosť úplnej jednoty všetkých kresťanov. Práve na tento úmysel, ktorý máme tak veľmi na srdci, a tiež za to, aby Európa vedela vždy čerpať zo svojich kresťanských koreňov, sa chceme modliť, drahí bratia a sestry, prosiac o mocný príhovor svätej Brigity Švédskej, vernej Božej učeníčky a spolupatrónky Európy. Ďakujem vám za pozornosť.