24. júna - Narodenie sv. Jána Krstiteľa

Božie volanie

    Milí bratia a sestry, každý z nás, čo sme tu, má v živote nejaké zameranie, nejaké poslanie, zamestnanie. Každý iné. Jeden je elektrikár, iný stavbár, iný murár, kuchárka, lekár, ošetrovateľka, zdravotná sestra atď. Každý má tú svoju záľubu a poväčšine na základe toho si vyberáme aj profesiu, zamestnanie. Hoci nie vždy to musí vyjsť. Ale koniec-koncov, každý robí to, čoho je schopný, aké dary mu dal Boh. Čiže dá sa povedať, že tá činnosť, ktorú robíš, je odpoveďou na dar od Boha, ktorý si dostal. Boh ťa volal cez tvoje nadanie, schopnosti a talenty, aby si poslúžil jemu i ľuďom tam, kde teraz si.

    Božie volanie sa zvlášť spomína práve na sviatok sv. Jána Krstiteľa, teda dnes. V prvom čítaní sme počuli „Pán ma z matkinho lona povolal, už v živote mojej matky myslel na moje meno.“

    Ján Krstiteľ bol tiež povolaný, aby splnil určitú úlohu v dejinách. Tá úloha bola jedinečná a dôležitá: mal ohlásiť a pripraviť príchod Mesiáša na zem, medzi ľudí. Všetci ho v duchu vidíme, ako tento drsný muž, oblečený v ťavej koži, nekompromisne a narovinu vyzýva na pokánie, pretože čas už vrcholí, Mesiáš je predo dvermi. Toto povolanie mal pre neho Boh pripravené od vekov, skôr ako sa Ján narodil. A keď sa Ján narodil a vyrástol, aj on počul toto volanie. Odpovedal naň pozitívne, prijal ho a naplno uskutočňoval. Vďaka tomu, že bol poslušný Božiemu volaniu, stal sa z neho veľký človek. Kristus sa o ňom neskôr vyjadril, že sa nenarodil zo ženy väčší človek ako Ján. Nebolo to kvôli tomu, žeby bol nejakým iným človekom, „nadčlovekom“. Kvôli tomu bol najväčším, že prijal svoje povolanie. A prijal ho radikálne, v celej šírke, v celej hĺbke a vo všetkej zodpovednosti. A že je výnimkou aj medzi svätými potvrdzuje aj fakt, že ako slávnosť slávime jeho narodenie. To sa nedeje pri žiadnom svätcovi okrem Panny Márie. Toto všetko však dostal zásluhou toho, že počul a poslúchol Božie volanie.

    Bratia a sestry, nielen Ján, ale každý z nás je od vekov povolaný, aby splnil Božiu vôľu, aby prispel svojím dielom k rozšíreniu Božieho kráľovstva na zemi. To sa však udeje len vtedy, ak budeme počúvať Boží hlas v nás a ak ho aj poslúchneme. Ján Krstiteľ bol najväčší spomedzi narodených. Ale Ježiš povedal, že v Božom kráľovstve aj ten posledný bude ešte väčší ako on. Teda všetci máme šancu sa stať veľkými. Ide len o to, splniť poslanie, ktoré máme tu na zemi. Ja by som pri tejto príležitosti chcel povzbudiť všetkých tých, ktorí sa rozhodujú, ako najlepšie slúžiť Bohu. Dá sa to rozlične. V zásade však dvoma spôsobmi: ako človek žijúci v manželstve alebo v zasvätení – ako kňaz, rehoľná sestra alebo iným spôsobom. Zasvätiť sa Bohu a žiť v celibáte nie je moderné dnes. Napriek tomu Boh si vzbudzuje povolania aj dnes. Aj dnes volá množstvo ľudí, aby ho nasledovali v tomto spôsobe života. Povzbudzujem teda najmä mladých: nebojte sa odpovedať pozitívne na toto volanie. Je to reálny spôsob života, život, ktorý sa dá žiť veľmi dobre, ak je v spojení s Kristom. Povzbudzujem aj rodičov: nebráňte svojim deťom, ak sa tak rozhodnú. Tak ako Zachariáš a Alžbeta obetovali svojho jediného a vytúženého syna Bohu. Predstavte si: veľa rokov, možno 50-60 alebo aj viac naň čakali a keď sa ho konečne dočkali, po ľudsky povedané: aj tak z neho nič nemajú. Všetkého sa vzdal, potomstvo nemal, vnukov nebolo... Ktovie, čo sa stalo s ich majetkom. Ján si ani z toho nič nezobral. Napriek tomu sa nebránili. Keď Boh volá, všetko ostatné musí ustúpiť. Len tak sa človek môže stať veľkým a svätým.

    Hovorí sa taký príbeh o dvoch kameňoch v potoku, ktoré túžili po veľkom poslaní - byť v nejakom vzácnom predmete. Raz ich zobral človek, ale dal ich do krabice. To sa im nepáčilo. Ale nemohli nič spraviť. Potom ich zobral a osadil ich, ale nie podľa ich vôle do vzácneho daru. Okolo nich bol len cement a piesok a len trochu ich bolo vidieť. A tak sa rozhodli oslobodiť. Podarilo sa im to a vtedy zistili, že boli osadené v krásnej mozaike Ježiša Krista na stene v kostole ako jeho oči. Ale bolo neskoro. Kostolník si nevšimol, že patria do mozaiky, pozametal ich a vyhodil.

    Často máme svoje vysnívané predstavy, čím by sme chceli byť. Počúvajme dnes viac Boha, kam nás volá, čo pre nás pripravil. Aby sme sa mohli stať svätými, veľkými. Amen