26. júl – Svätí Joachim a Anna

 

    Dnes si pripomíname pamiatku rodičov Panny Márie. Svätý Joachim a svätá Anna tvorili podľa kresťanskej stáročnej tradície svätú rodinu, v ktorej sa narodila Panna Mária, ktorá sa stala Matkou Božou. Predtým Joachim a Anna žili medzi židmi v hlbokej hanbe. Tú mala zapríčiniť ich neplodnosť. Židia považovali rodinu bez dieťaťa za Boží trest. Pritom Joachim bol bohatý muž, ktorý zisky z majetkov pravidelne rozdeľoval na tri časti. Jednu venoval chrámu v Jeruzaleme, druhú obetoval pre podporu chudobných a až z tretej živil rodinu. Anne a Joachimovi zostalo útechou iba to, že patrili do Dávidovej rodiny, z ktorej sa mal podľa prorokov narodiť spasiteľ sveta. Lenže ľudia mali o nich inú mienku.

    Joachimovi sa raz stalo, že kňaz odmietol prijať v jeruzalemskom chráme jeho obetu. Videlo sa mu nesprávne vziať niečo od človeka, ktorého stihol taký strašný Boží trest, že nemal deti. Joachim odišiel do hôr, kde sa štyridsať dní modlil k Bohu za zmilovanie. Rovnako sa modlila aj jeho už zostarnutá manželka Anna. Vtedy sa jej zjavil anjel. Oznámil jej, že Boh vyslyšal ich modlitby. Rovnako sa anjel zjavil po štyridsiatich dňoch v horách aj Joachimovi, aby mu oznámil, že jeho manželka Anna počala. Joachim od radosti obetoval Bohu desať baránkov. Ďalších rozdal chudobným a kňazom.

    Anne a Joachimovi sa narodila dcéra. Dali jej meno, ktoré v slovenčine má význam Bohumila, po židovsky Miriam a my ju poznáme ako Mária. Anna mala mať vtedy tridsaťšesť rokov a Joachim štyridsaťosem rokov. Pre východné národy to už bol v tom čase dosť pokročilý vek, ale Mária bolo také krásne a čisté dieťa, že vyvážila všetky starosti rodičov s jej výchovou.

    Prvé Máriine narodeniny oslávili rodičia za prítomnosti kňazov na veľkej hostine. Pri tretích narodeninách z vďačnosti Bohu obetovali Anna a Joachim dcéru Máriu jeruzalemskému chrámu. Bola to veľká slávnosť, pri ktorej trojročnú Máriu sprevádzal do chrámu v Jeruzaleme sprievod dievčat s horiacimi lampami. Na službu v chráme sa vtedy obetovali dievčatá, ktoré boli potom v chráme v Jeruzaleme vychovávané ako pomocníčky kňazov.

    Meno Anna má po hebrejsky viac významov, ako modlitba, milosť, či láska. Joachim znamená v hebrejčine doslovne Prípravu na Pána. Rodičov Panny Márie si cirkev pripomína 26. júla vďaka pápežovi Gregorovi XIII., ktorý pôsobil v 16. storočí. Dovtedy bola úcta k rodičom Bohorodičky rozšírená medzi veriacimi od čias prvotnej cirkvi. Osobitne si ich uctievala východná cirkev. Konkrétne svätú Annu ako matku Panny Márie. Jej počatie sa považuje za nepoškvrnené.

    Svätú Annu považujú za patrónku chudobných a ťažko pracujúcich ľudí. Uctievajú ju najmä baníci. Práve preto na Slovensku, ktoré má stáročnú banskú tradíciu, môžeme nájsť v banských mestách viacero kaplniek zasvätených úcte k svätej Anne. Dôvodom patrónstva matky Panny Márie nad ťažkým baníckym remeslom je fakt, že baníci v ťažkej práci vynášajú na svetlo sveta bohatstvá ukryté v útrobách Zeme. Svätá Anna zasa priniesla na svet zo svojho lona najdrahší poklad, ktorým sa stala Bohorodička. Mária, ktorá bola síce zrodená ako človek, ale ako jediný z ľudského rodu nebola pošpinená dedičným hriechom.