26. júl - Svätí Joachim a Anna, rodičia Panny Márie

 

    Podľa tradície sa rodičia Panny Márie nazývali Joachim a Anna. Sväté písmo nikde neuvádza ich mená. Prvá zmienka o nich sa nachádza v apokryfnom Protoevanjeliu sv. Jakuba z 2. storočia. Podľa tohto spisu bol Joachim bohatým, no aj veľmi zbožným a dobrým mužom. Zisk zo svojich majetkov rozdeľoval na tri diely: jeden dával jeruzalemskému chrámu, jeden chudobným a posledný diel mal pre seba a svoju rodinu. Mali však bolesť – nemohli mať deti. Až keď boli vo vyššom veku, Anna počala a porodila dcéru, ktorej dali meno Mária, po hebrejsky Miriam. Bola to veľká udalosť. Joachim priniesol za to obetu z desiatich baránkov a usporiadal hostinu. Aj chrámu venoval zvieratá na obetu. Keď mala Mária tri roky, zasvätili ju Pánovi v chráme. Toľko protoevanjelium.

    Meno Joachim znamená Príprava na Pána. Meno Anna znamená milosť, láska, modlitba. Joachim údajne pochádzal z Galiley, kým Anna bola dcérou istého betlehemského kňaza. Z jej blízkeho príbuzenstva pochádzala sv. Alžbeta, matka Jána Krstiteľa. "Protoevanjelium" predstavuje Joachima a Annu ako príkladný a nábožný manželský pár, čo sa dá ľahko predpokladať aj zo skutočnosti, že títo rodičia vychovali mimoriadne ušľachtilú a Bohom osobitne omilostenú dcéru. Ich život však nebol bez trápenia. Dlho totiž nemali nijaké dieťa. Zažili preto veľa príkorí, lebo bezdetnosť sa pokladala v Izraeli za Boží trest a ľudia otvorene pohŕdali manželmi, ktorí nemali potomkov. Po vytrvalej modlitbe sa Joachimovi a Anne, hoc aj v pokročilejšom veku, predsa len narodilo dieťa: dcéra. Jakubovo protoevanjelium hovorí v tejto súvislosti o zjavení anjela Anne i Joachimovi, ktorý sa vo svojej bezútešnosti utiahol do púšte, kde žil v modlitbe a pokání.

    Keď dosiahla Mária tri roky, rodičia ju údajne zasvätili Bohu v jeruzalemskom Chráme. O ďalších osudoch rodičov Panny Márie sa zachované texty "protoevanjelia" a iných apokryfných spisov rozchádzajú. Podľa niektorých obaja zomreli krátko po zasvätení svojej dcéry. Podľa iných Anna žila ešte dlho a pomáhala vychovávať i malého Ježiška. Ide však poväčšine o neskoršie doplnky vytvorené nábožnou fantáziou, medzi ktorými je ťažké nájsť historické jadro.

    Úcta sv. Joachima a sv. Anny sa rozšírila najprv na kresťanskom Východe. Už vo 4.-5. storočí vznikol v Jeruzaleme im zasvätený kostol, a to v blízkosti Ovčieho rybníka a Ovčej brány, kde bol podľa starého podania dom svätých manželov. Veľmi silná bola najmä úcta k svätej Anne, ktorá mala vo východnej cirkvi až tri sviatky v roku. Na kresťanskom Západe sa začalo uctievanie rodičov Panny Márie, zvlášť sv. Anny, v 8. storočí, ale do cirkevnej liturgie preniklo až v neskorom stredoveku (v 10. stor. v Neapole, od 12. stor., postupne aj na iných miestach). Až do poslednej liturgickej obnovy boli v rímskokatolíckej Cirkvi sviatky svätých manželov oddelené: 26. júla sv. Anny a 26. augusta sv. Joachima. V novom liturgickom kalendári si obidvoch pripomíname spoločne, a to 26. júla.

Jakubovo protoevanjelium

    Najstaršie časti tohoto diela siahajú do polovice 2. storočia, jeho konečná redakcia bola až v 4. - 5. storočí, v dobe „mariologických diskusií“. Aj keď toho dielo ako celok nebolo prijaté medzi Posvätné spisy Cirkvi, získalo si úctu u mnohých cirkevných otcov, ktorí z neho čerpali rôzne údaje. Justín z neho preberá podrobnosti o Ježišovom narodení v jaskyni, Klement Alexandrijský z neho odvodzuje ustavičné Máriino panenstvo.

    Z dvadsať päť kapitol Jakubovho protoevanjelia je prvých osemnásť zameraných na osobu Márie a jej rodičov, preto sa nazýva aj „mariánskym rozšírením Lukášovho evanjelia“. Autor vychádza z troch základných prameňov: zo Starého zákona, kánonických evanjelií a ústnej tradície. Aj z iných nekanonických spisov sa traduje, že „Jakub, Pánov brat“ mal zvláštne informácie o Ježišovom panenskom počatí a narodení, keď mu Mária vysvetľovala, že Ježiš je jeho nevlastný brat“ (por. 2 Apokalypsa Jakubova 50, 1 – 52, 1). Jakubova osoba mala zaručiť autentický pôvod ústnej tradície o Ježišovom počatí, narodení a detstve.  

    Čo sa týka Máriiných rodičov, len podľa Jakubovho protoevanjelia máme informáciu, že sa volali Joachim a Anna. Joachim bol veľmi bohatý človek, ale vždy odovzdával Pánovi dvojnásobok darov, pričom hovoril: „To čo mám navyše, pripadne všetkému ľudu a čo slúži k môjmu očisteniu, pripadne Pánovi, aby sa nado mnou zľutoval“ (Prot Jak 1, 1). Napriek svojej zbožnosti nemal žiadne dieťa. Preto sa postil štyridsať dní a štyridsať nocí a hovoril: „Nedotknem sa jedla ani pitia, dokiaľ sa mi neukáže Pán, Boj môj. Jedlom a nápojom mi bude modlitba“ (Prot Jak 1, 4). Podobne aj jeho žena Anna žialila a modlila sa žalospev:

„Bože môj! Kto ma splodil? Čie lono ma porodilo?

Synovia Izraela ma zavrhli, zosmiešnili a vyhnali z chrámu!

Bože môj, kto mi je podobný?

Ani vtáci na nebi sa mi nepodobajú, lebo oni ti rodia potomstvo.

Bože môj, kto mi je podobný?

Ani divoké zvieratá sa mi nepodobajú, lebo oni ti rodia potomstvo.

Bože môj, kto mi je podobný?

Ani táto voda nie je na tom ako ja, pretože aj voda ti rodí potomstvo.

Bože môj, kto mi je podobný?

       Ani tá zem mi nie je podobná, aj ona vo svojom čase vydáva plody a vzdáva ti vďaky, Pane“ (Prot Jak 3).

    Boh odpovedal na ich modlitby a prostredníctvom anjela prisľúbil Anne, že počne a porodí dieťa o ktorom sa bude hovoriť po celom svete. Nato Anna povedala: „Či porodím chlapca alebo dievča, odovzdám ho Pánovi, svojmu Bohu a bude po celý život slúžiť jemu“ (Prot Jak 4, 1). Keď prišiel čas narodenia dieťaťa a Anna sa dozvedela, že sa jej narodilo dievčatko, povedala: „Tento deň povzniesol moju dušu.“ Dala jej meno Miriam – Mária (Prot Jak 5, 2).

    Keď mala Mária jeden rok, usporiadal Joachim veľkú oslavu a pozval kňazov, ktorí ju požehnali: „Bože našich otcov, požehnaj toto dievča a daj, aby jej meno bolo večne s úctou vyslovované po všetky pokolenia.“ – a všetci ľudia volali: „Nech sa tak stane! Amen!“ (Prot Jak 6, 2). Podľa ďalšieho rozprávania Jakubovho protoevanjelia, rodičia odviedli trojročnú Máriu do chrámu, kde ju prijal kňaz s požehnaním: „Pán vyzdvihol tvoje meno pre všetky pokolenia. V tebe Pán ukáže synom Izraela na konci vekov svoje vyslobodenie“. – A postavil ju na tretí stupeň oltára a Pán Boh na ňu zoslal svoju milosť a jej nohy sa roztancovali a celý dom Izraela v nej našiel zaľúbenie“ (Prot Jak 7, 2 – 3). Dvanásťročnej Márii veľkňaz vybral muža spomedzi vdovcov – Jozefa. Tento mal v tom čase deti z predchádzajúceho manželstva (Prot Jak 9, 2). Týmto sa v diele vysvetľuje totožnosť „Ježišových bratov“ spomínaných v kanonických evanjeliách. Pri podrobnom opise Ježišovho narodenie v Betleheme sa uvádza, že Mária dieťa porodila bez bolesti a bez porušenia panenskej blany.

    Záverom možno hrnúť, že Jakubovo protoevanjelium nadväzuje na tradíciu kanonických evanjelií, rozširuje ju a rozvíja o nové údaje, legendy a vysvetlenia. V diele sa autor snažil doplniť údaje o Ježišovom zázračnom narodení, pričom významnú pozornosť venoval jeho matke Márii a jej rodičom – Joachimovi a Anne. Ako celok predstavuje dielo ľudovú formu ústnej tradície s legendárnymi rysmi. Preto ani nebolo Cirkvou prijaté do kánonu posvätných kníh Nového zákona. Napriek tomu tento spis vo veľkej úcte nielen v ľudovej tradícii, ale aj medzi cirkevnými Otcami. Jakubovo protoevanjelium zohrával významnú úlohu v dejinách Cirkvi pri vývoji mariológie, zvlášť v otázke ustavičného Máriinho panenstva. Niektoré jeho údaje boli všeobecne prevzaté do umenia a liturgie Cirkvi, napríklad mená Máriiných rodičov - Joachima a Anny a uvedenie Márie do chrámu známe ako sviatok Obetovania Panny Márie.