29. jún  - Sv. PETER A PAVOL, apoštoli

 

    Pôvod mena: Peter, z gr. petros, petra – skala, ekvivalent aram. kefas; Pavol, z lat. Paulus – nepatrný, malý. Apoštol Peter bol syn rybára Jonáša z Betsaidy Galilejskej. Jeho pôvodné meno bolo Šimon. Býval v Kafarnaume, bol ženatý.

    Kristus ho povolal spolu s jeho bratom Andrejom. V evanjeliovej správe o ustanovení Dvanástich dostal od Ježiša nové meno – Peter. Patril do skupiny jeho najbližších.

    V mene Dvanástich vyznal, že Ježiš je Mesiášom, Božím Synom (porov. Mt 16, 16n.). Po zmŕtvychvstaní sa Kristus zjavil Petrovi, pričom mu odovzdal pastiersku moc nad Cirkvou (porov. Jn 21, 15–17). Po zoslaní Ducha Svätého predniesol misijnú reč Židom, stál na čele učeníkov a prvej kresťanskej komunity v Jeruzaleme.

    Evanjelium hlásal aj mimo Jeruzalema – v Samárii, Lyde, Jaffe, Cézarei. Po zázračnom vyslobodení z väzenia (r. 42) odchádza do Antiochie a potom do Ríma, kde vedie cirkevnú obec do svojej smrti r. 67.

    Evanjeliá ukazujú jeho zvláštnu pozíciu v skupine apoštolov. Spisy Nového zákona ho spomínajú 150 ráz. Počas prenasledovania kresťanov Neronom (v r. 64 – 67) bol Peter uväznený a ukrižovaný dole hlavou.

    Je autorom dvoch listov, ktoré patria do Nového zákona. Nad jeho hrobom postavili v r. 320 chrám, ktorý nadobudol poslednú formu v podobe Vatikánskej baziliky. Jeho nástupcovia v Ríme mali vedomie svojej výnimočnosti v poslaní Cirkvi vzhľadom na poslanie sv. Petra. Sv. Peter, prvý pápež.

    Šavol – Pavol, autor zachovaných 13 listov kresťanským obciam, začlenených do kníh Nového zákona, sa narodil v Tarze okolo r. 5 – 10 po Kristovi. Pochádzal zo židovskej rodiny, silno spojenej s tradíciou. Jeho rodina získala rímske občianstvo. Vyučil sa remeslu ako tkáč stanového plátna.

    Tóru študoval v rabínskej škole v Jeruzaleme. Horlivosť v úsilí o zachovanie náboženskej tradície spôsobila, že keď mal okolo 25 rokov, stal sa rozhodným odporcom a prenasledovateľom kresťanstva. Bol svedkom kameňovania diakona Štefana. Okolo r. 35 sa z vlastnej vôle vydal s odporúčajúcimi listami do Damasku, (porov. Sk 9, 1n.; Gal 1, 15 – 16), aby tam zatkol kresťanov.

    Po náhlom, nečakanom a zázračnom obrátení prijal krst a postupne zmenil meno na Pavol.

    Po troch rokoch pobytu v Damasku ako aj krátkom pobyte v Jeruzaleme vykonal tri misijné cesty. V Palestíne bol uväznený; dva roky bol vo väzení v Cézarei, keď sa odvolal na cisára, bol deportovaný morskou cestou do Ríma. Dva roky bol vo väzení s pomerne miernym poriadkom. Oslobodený sa vydal do Španielska. Uväznili ho druhý raz (r. 64). V Ríme čakal na zakončenie procesu ako aj na rozsudok.

    Zomrel mučeníckou smrťou. Ako rímsky občan bol sťatý mečom v tom istom roku 67 ako sv. Peter. V Ríme v 4. storočí uložili pozostatky sv. Pavla do hrobky, nad ktorou vybudovali Baziliku sv. Pavla.