8. september - Narodenie Bohorodičky Panny Márie

 

    Kedy a kde presne sa narodila Panna Mária, nevieme. Podľa tradície sa rodičia Panny Márie nazývali Joachim a Anna. Sväté písmo nikde neuvádza ich mená. Prvá zmienka o nich sa nachádza v apokryfnom Protoevanjeliu sv. Jakuba z 2. storočia. Podľa tohto spisu bol Joachim bohatým, no aj veľmi zbožným a dobrým mužom. Zisk zo svojich majetkov rozdeľoval na tri diely: jeden dával jeruzalemskému chrámu, jeden chudobným a posledný diel mal pre seba a svoju rodinu. Mali však bolesť – nemohli mať deti. Až keď boli vo vyššom veku, Anna počala a porodila dcéru, ktorej dali meno Mária, po hebrejsky Miriam (slovensky Bohu milá). Bola to veľká udalosť. Joachim priniesol za to obetu z desiatich baránkov a usporiadal hostinu. Aj chrámu venoval zvieratá na obetu. Keď mala Mária tri roky, zasvätili ju Pánovi v chráme. Toľko protoevanjelium.

    Meno Joachim znamená Príprava na Pána. Meno Anna znamená milosť, láska, modlitba. Presné správy o nich nemáme, ale zato sa tešia veľkej úcte medzi veriacimi kresťanmi, nielen na Slovensku, ale po celom svete. Sv. Anna je patrónkou baníkov, chudobných a ťažko pracujúcich.

    O mieste narodenia sa tradujú tri rôzne mienky. Jedna z nich považuje za miesto narodenia Božej Matky Betlehem. Hovorí o tom spis „De nativitate S. Mariae“, ktorý bol priložený k dielam sv. Hieronyma. Druhá tradícia lokalizuje Máriino narodenie do Seforu, asi 4 kilometre severne od Betlehema. Na tomto mieste bol totiž za čias cisára Konštantína vybudovaný chrám zasvätený sv. Joachimovi a Anne. Hovorí o tom aj sv. Epifanius. Mohlo to byť však len miesto, kde Panna Mária so svojimi rodičmi len bývali, miesto jej narodenia mohlo byť aj iné. Tretia tradícia hovorí, že Panna Mária sa narodila v Jeruzaleme. Zakladá sa na svedectve sv. Sofronia, sv. Jána Damascénskeho a na objavoch v Probatike.      

    Je možné, že sviatok Narodenia Panny Márie sa začal sláviť po cirkevnom sneme (koncile) v Efeze (431). Tam sa vtedy totiž zhromaždili biskupi celého kresťanského sveta a vyhlásili Pannu Máriu za Božiu Matku proti bludárskemu učeniu Nestória, ktorý jej tento titul upieral. Z čias pápeža Leva Veľkého (440-461) a Sergia (687-701) sa zachovali liturgické modlitby určené na túto slávnosť. V Západnej Cirkvi sa tento sviatok sa začal sláviť asi až začiatkom 8. storočia. Spočiatku sa slávil iba jeden deň, no v roku 1245 ho pápež Inocent IV. nariadil sláviť osem dní (ako oktávu) vzhľadom na sľub, ktorý v roku 1241 dali kardináli, keď ich na konkláve tri mesiace väznil cisár Fridrich II. Dnes sa Narodenie Bohoričky slávi v západnej Cirkvi ako sviatok iba jeden deň, 8. septembra, vých. cirkev ho slávi 8 dní a je zaradený k sviatkom 1. kategórie.

    Ikona Bohorodičky vykresľuje reálnu scénu: žena, matka Márie sv. Anna je na lôžku a pri nej tie, čo jej boli pri pôrode nápomocné. Jedna z nich jej prináša vodu na občerstvenie a druhá ju ovieva. Anna potrebuje úľavu, pretože je už staršia a toto je jej prvý i keď zároveň jediný pôrod. Ďalšie dve pomocníčky pripravujú prvý kúpeľ novonarodeného dievčatka Márie. Na stoličke pri posteli je prevesený kus červenej látky. Červená je symbolom božstva a akoby sa teda chcelo povedať, že udalosti sú spojené s prípravou na čosi božské: my vieme, že Máriu si Boh vybral ako tú, z ktorej sa narodil telesne Boží syn Ježiš Kristus. Joachim je na ikone vzadu za lôžkom. Toto jeho postavenie pripomína, že bol oporou svojej manželke a je tak spolu so svojim neskorším zaťom sv. Jozefom prototypom kresťanského muža – manžela.

         V tento deň sa posviaca osivo na ozimné siatie. Na Východnom Slovensku má preto niekde tento sviatok ľudové pomenovanie „Osevná Panna Mária“.