Svätý Otec František: Boh nás súdi tým, že nás miluje
 

P:3, 30. 03. 2013 16:22, ZAH
     Rím 30. marca (RV) - Pobožnosťou krížovej cesty v rímskom Koloseu sa tradične končí Veľký piatok vo Večnom meste. Atmosféra mimoriadnej uzobranosti a spoločného rozjímania niekoľko tisíc veriacich patrí k nezabudnuteľným zážitkom pamiatky Umučenia Pána. Hodinu a dvadsať minút trvajúce pohrúženie do meditácie nad zastaveniami krížovej cesty zakončil Svätý Otec príhovorom, v ktorom najskôr poďakoval za účasť všetkým prítomným i tým, ktorí sa na nej zúčastnili s pomocou informačných prostriedkov, pričom zmienil osobitne chorých a starých ľudí:
     "Drahí bratia a sestry, ďakujem vám, že ste sa v takom veľkom počte zúčastnili na tejto chvíli intenzívnej modlitby. Ďakujem aj všetkým tým, ktorí sa s nami zjednotili prostredníctvom komunikačných prostriedkov, zvlášť osobám chorým a starým.
     Nechcem pridávať veľa slov. V tejto noci má ostať iba jedno slovo, ktorým je samotný kríž. Ježišov kríž je Slovo, ktorým Boh odpovedal na zlo sveta. Niekedy sa nám zdá, že Boh neodpovedá na zlo, že zostáva v mlčaní. V skutočnosti Boh prehovoril, odpovedal a jeho odpoveďou je Kristov kríž: Slovo, ktoré je láskou, milosrdenstvom, odpustením. Zároveň je aj súdom. Boh nás súdi tým, že nás miluje. Zapamätajme si to: Boh nás súdi tým, že nás miluje. Ak prijmem jeho lásku, som spasený, ak odmietnem, som odsúdený – nie Ním, ale mnou samým, pretože Boh nezatracuje. On len miluje a zachraňuje.
     Drahí bratia a sestry, slovo kríža je tiež odpoveďou kresťanov na zlo, ktoré naďalej pôsobí v nás a okolo nás. Kresťania musia odpovedať na zlo dobrom, vezmúc na seba kríž ako Ježiš. Tento večer sme počuli svedectvo našich bratov z Libanonu. Sú to oni, čo zostavili tieto krásne meditácie a modlitby. Ďakujeme im zo srdca za túto službu a predovšetkým za svedectvo, ktoré nám dávajú. Videli sme ho, keď pápež Benedikt šiel do Libanonu. Vnímali sme krásu a silu kresťanského spoločenstva v tej zemi a priateľstva s toľkými moslimskými bratmi a s mnohými ďalšími. Bol to znak pre Blízky východ a pre celý svet: znak nádeje.
     Pokračujme teda v tejto krížovej ceste v našom živote po všetky dni. Kráčajme spolu po ceste kríža. Kráčajme, nesúc v srdci toto Slovo lásky a odpustenia. Kráčajme, očakávajúc zmŕtvychvstanie Ježiša, ktorý nás tak veľmi miluje a celý je láskou.“ / Text príhovoru preložil: Jaroslav Mudroň

---------------------------------------------------------------
Štrnásť zastavení, ktoré reflektujú posledné chvíle Ježišovho utrpenia a smrti, pripravila skupina libanonských kresťanov pod vedením otca Toufica Bou Hadira. „Meditácie zahŕňajú utrpenie, potreby a úmysly mladých Blízkeho východu, aby ich zjednotili s Kristovým utrpením“, povedal otec Hadir, koordinátor pastorácie mládeže pri maronitskom patriarcháte. Myšlienka, aby krížovú cestu pripravili práve libanonskí kresťania, sa zrodila z návštevy pápeža Benedikta XVI. v Libanone v septembri minulého roka.


 

Meditácie krížovej cesty, Koloseum, Veľký piatok 2013

Ako most zo smrti do života


Meditácie štrnástich zastavení krížovej cesty –, ktorej bude predsedať pápež František v rímskom Koloseu večer na Veľký piatok 29. marca 2013 – napísali libanonskí mladí pod vedením kardinála Béchara Boutrosa Raïho, antiochijského maronitského patriarchu.

Úvod
„Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: "Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“(Mk 10, 17).
Ježiš odpovedal na túto otázku, ktorá nás páli v najhlbších hlbinách nášho bytia tým, že prešiel krížovou cestou.
Kontemplujeme ťa, Pane, na tejto ceste, na ktorú si ty vykročil ako prvý a na ktorej konci si „vystrel kríž ako most v ústrety smrti, aby ľudia mohli prejsť z krajiny smrti do zeme života“ (Sv. Efrém Sýrsky, Homília).
S povolaním, aby ťa nasledovali, sa obraciaš na všetkých, osobitne na mladých a na tých, čo sú skúšaní rozdelením, vojnami a nespravodlivosťou a na tých, ktorí sa snažia, aby boli medzi svojimi bratmi a sestrami znamením nádeje a tvorcami pokoja.
Stojíme teda pred tebou s láskou, predkladáme ti naše utrpenia, obraciame náš pohľad a naše srdcia k tvojmu svätému krížu a posilnení tvojím prisľúbením ťa prosíme: Nech je zvelebený náš Spasiteľ, ktorý nám svojou smrťou daroval život. Ó, Spasiteľ, uskutočni v nás tajomstvo tvojho vykúpenia, ktoré si dosiahol svojím utrpením, svojou smrťou a svojím vzkriesením“ (Maronitská liturgia).

I. zastavenie: Ježiš je odsúdený na smrť
„Pilát sa ich znova opýtal: "Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?" Oni opäť skríkli: "Ukrižuj ho!" A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali“ (Mk 15, 12-13.15).
Pred Pilátom, držiteľom moci, by mal Ježiš dosiahnuť spravodlivosť. Pilát mal moc uznať Ježišovu nevinu a oslobodiť ho. Avšak rímsky vladár sa rozhodol radšej slúžiť logike svojich osobných záujmov a sklonil sa pod politickým a spoločenským tlakom. Odsúdil nevinného, aby sa zapáčil davu, avšak neuspokojil pravdu. Odsúdil Ježiša na trest smrti aj keď vedel, že je nevinný... prv, než si nad tým umyl ruky.
V našom dnešnom svete je veľa „Pilátov“, ktorí držia v rukách páky moci a slúžia nimi tým najmocnejším. Veľa je tých, čo slabí a zbabelí voči týmto mocenským prúdom zapájajú svoju autoritu do služby nespravodlivosti a šliapu po dôstojnosti človeka a jeho práve na život.
Pane Ježišu, nedopusť, aby sme patrili medzi nespravodlivých. Nedopusť, aby mocní nachádzali zaľúbenie v zle, nespravodlivosti a despotizme. Nedopusť, aby nespravodlivosť viedla nevinných do beznádeje a smrti. Posilni ich nádejou a osvieť svedomie tých, čo majú na tomto svete moc, aby ňou slúžili spravodlivosti. Amen.

II. zastavenie: Ježiš berie na svoje plecia kríž
„Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali“ (Mk 15, 20).
Ježiš stojí pred vojakmi, ktorí si myslia, že majú nad ním všetku moc, kým Ježiš je medzi nimi ako ten, „skrze ktorého všetko povstalo a bez ktorého nepovstalo nič z toho, čo povstalo“ (porov. Jn 1, 3).
Človek si odjakživa myslel, že sa môže postaviť na miesto Boha a sám rozhodovať čo je dobré a čo zlé (porov. Gen 3, 5) bez toho, aby sa na to pýtal svojho Stvoriteľa a Vykupiteľa. Myslel si, že je všemohúci, že je schopný vylúčiť Boha zo svojho života a zo života svojich blížnych v mene rozumu, v mene moci alebo v mene peňazí.
Aj dnes sa svet skláňa pod tlakmi, ktoré sa snažia vylúčiť Boha zo života ľudí ako napríklad slepý laicizmus, ktorý potláča hodnoty viery a mravnosti, pričom si domýšľa, že bráni človeka; alebo násilný fundamentalizmus, ktorý si myslí, že bráni náboženské hodnoty (porov. Apoštolská exhortácia Ecclesia in Medio Oriente, 29).
Pane Ježišu, ty si podstúpil poníženie a stotožnil si sa s bezmocnými, zverujeme ti všetkých ponižovaných a trpiacich ľudí a národy, zvlášť tých, ktorí sú mučení na Blízkom Východe. Daj, aby v tebe mali silu niesť s tebou kríž nádeje. Vkladáme teraz do tvojich rúk tých, čo blúdia, aby vďaka tebe našli pravdu a lásku. Amen.

III. zastavenie: Ježiš prvý krát padá pod krížom
„On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení“ (Iz 53, 5).
Ten, čo drží vo svojich božských rukách nebeské svetlá a pred ktorým sa trasú nebeské mocnosti, teraz padá na zem, bezbranne, pod ťažkým jarmom kríža.
Ten, čo priniesol na svet pokoj, ranený našimi hriechmi padá pod bremenom našich vín.
„Pozrite, veriaci, na nášho Spasiteľa, ktorý kráča po ceste Kalvárie. Je obťažený trpkým utrpením, sily ho opúšťajú. Poďte a pozrime na túto neuveriteľnú udalosť, ktorá presahuje našu chápavosť a ktorú je ťažko opísať. Základy zeme sa otriasli a prítomných sa zmocni hrozný strach, keď ich Stvoriteľa a Boha tlačila k zemi ťarcha kríža keď sa nechal viesť na smrť z lásky k celému ľudstvu“ (Chaldejská liturgia).
Pane Ježišu, pozdvihni nás z našich pádov, priveď nášho zblúdeného ducha k tvojej pravde. Nedopusť, aby sa ľudský rozum, ktorý si ty stvoril pre seba, uspokojil a čiastkovými pravdami vedy a technológií bez toho, aby si kládol základné otázky o zmysle a o svojej existencii (porov. Ap.list Porta fidei, 12).
Daj nám, Pane, aby sme sa otvorili pôsobeniu tvojho Svätého Ducha, aby nás priviedol k plnosti pravdy. Amen.

IV. zastavenie: Ježiš sa stretá so svojou matkou
„Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: "On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc." A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci“ (Lk 2, 34-35.51b).
Plný rán a bolestí nesie Ježiš kríž ľudstva a stretá sa so svojou matkou a v jej tvári s celým ľudstvom.
Mária, Božia Matka, bola prvou učeníčkou Majstra. Keď prijala slová anjela, po prvýkrát stretla vtelené Slovo a stala sa chrámom živého Boha. Stretla ho bez toho, aby pochopila, ako si môže Stvoriteľ neba i zeme vybrať dievča, krehké stvorenie, aby sa vtelil a prišiel na tento svet. Stretla ho pri neustálom hľadaní jeho tváre, v tichu srdca a v meditácii Slova. Myslela si, že ona hľadá jeho, kým v skutočnosti on hľadal ju. Teraz, keď nesie kríž, ju stretá.
Ježiš trpí, keď vidí svoju matku trpieť a matka, keď videla trpieť svojho Syna. Z tohto spoločného utrpenia sa však rodí nové ľudstvo. „Salam, Maria. Vzývame ťa, o Svätá a plná slávy, vždy Panna, Božia Matka a Matka Krista. Daj, nech naša modlitba vystúpi pred tvár tvojho milovaného syna, aby nám odpustil naše hriechy. (Theotokion z koptského Orlogionu, Al-Aghbia 37).
Pane Ježišu, v našich rodinách aj my zakúšame utrpenia, ktoré spôsobujú rodičia svojim deťom a deti svojim rodičom. Daj, Pane, aby v týchto ťažkých časoch naše rodiny boli miestami tvojej prítomnosti, aby sa naše utrpenia premenili na radosť. Ty buď oporou našich rodín a učiň z nich oázy lásky, mieru, pokoja, učiň ich obrazom nazaretskej Svätej rodiny. Amen.

V. zastavenie: Šimon z Cyrény pomáha Ježišovi niesť kríž
„Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom“ (Lk 23, 26).
Ježišovo stretnutie so Šimonom z Cyrény je tiché stretnutie, životná lekcia: Boh nechce utrpenie a nesúhlasí so zlom. To isté platí aj o človeku. Avšak utrpenie, prijaté vo viere, sa mení na cestu spásy. Preto ju prijímame ako Ježiš a pomáhame ju niesť ako Šimon z Cyrény.
Pane Ježišu, ty si zapojil človeka, aby niesol s tebou kríž. Ty si nás pozval, aby sme zdieľali tvoje utrpenie. Šimon z Cyrény sa nám podobá a učí nás prijať kríž, ktorý stretáme na životných cestách.
Podľa tvojho príkladu, Pane, nesieme aj my dnes kríž bolesti a choroby, ale prijímame ho, pretože si s nami ty. Kríž nás môže priklincovať na lôžko, ale nemôže nám zabrániť snívať; zatemniť pohľad, ale nie raniť svedomie; spraviť hluchými naše uši, ale nie zabrániť nám počúvať; zviazať jazyk, no nie potlačiť smäd po živote. Zaťažiť dušu, ale nie okradnúť ju o slobodu.
Pane, chceme byť tvoji učeníci a niesť každý deň tvoj kríž; budeme ho niesť s radosťou a s nádejou, lebo ty ho nesieš s nami, lebo ty si pre nás zvíťazil nad smrťou.
Vzdávame ti vďaky, Pane, za každého chorého a trpiaceho človeka, ktorý dokáže byť svedkom tvojej lásky a za každého „Šimona z Cyrény“, ktorého nám staviaš do cesty. Amen.

VI. zastavenie: Veronika utiera Ježišovu tvár
„V srdci mi znejú tvoje slová: "Hľadajte moju tvár!" Pane, ja hľadám tvoju tvár. Neodvracaj svoju tvár odo mňa, neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka. Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma, ani ma neopúšťaj, Bože, moja spása“ (Ž 27, 8-9).
Veronika ťa hľadala uprostred zástupu. Hľadala ťa, až ťa konečne našla. Keď tvoja bolesť vrcholila, ona ju chcela zmierniť a utrela tvoju tvár šatkou. Malé gesto, vyjadrovalo však všetku jej lásku k tebe a jej vieru v teba a zostalo vtlačené do pamäti našej kresťanskej tradície.
Pane Ježišu, hľadáme tvoju tvár. Veronika nám pripomína, že si prítomný v každom trpiacom človeku, ktorý kráča na ceste Golgoty. Pane, daj, aby sme v chudobných nachádzali tvojich malých bratov a utierali slzy tých, čo plačú, starali sa o tých, čo trpia a boli oporou tým, čo sú slabí.
Pane, ty nás učíš, že ani ranený a zabudnutý človek nestráca ani svoju hodnotu ani svoju dôstojnosť a že zostáva ako znamenie tvojej skrytej prítomnosti vo svete. Pomôž nám utierať z ich tvárí stopy chudoby a nespravodlivosti, aby sa v nich zjavil a zažiaril tvoj obraz.
Prosíme ťa za všetkých, čo hľadajú tvoju tvár a nachádzajú ju v tvári tých, čo sú bez príbytku, v tvári chudobných a detí, vystavených násiliu a zneužívaniu. Amen.

VII. zastavenie: Ježiš druhý raz padá pod krížom
„Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou. Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo sa blíži ku mne nešťastie a nieto, kto by mi pomohol“ (Ž 22, 8.12).
Ježiš je pod vonkajšou i vnútornou ťarchou kríža. Je to pád, keď sa ťarcha zla stáva príliš veľkou a zdá sa, že násilie a nespravodlivosť nemajú medze.
Avšak on znova vstáva, silný nekonečnou dôverou, ktorú má vo svojom Otcovi. Pri pohľade na ľudí, ktorí ho ponechávajú jeho osudu, dvíha ho sila Ducha; vnútorne ho spája s vôľou Otca, vôľou lásky, ktorá zmôže všetko.
Pane Ježišu, v tvojom druhom páde spoznávame toľké naše situácie, ktoré sa nám zdajú bez východiska. Medzi nimi tie, čo pochádzajú z predsudkov a z nenávisti, ktoré zatvrdzujú naše srdcia a vedú k náboženským konfliktom.
Osvieť naše svedomia, aby napriek „ľudským a náboženským rozdielom“ spoznali, že sú povolaní kráčať spoločne – pri rešpektovaní náboženskej slobody – k pravde, ktorá je len v Bohu. Tak sa budú môcť rozličné náboženstvá „spojiť v službe spoločnému dobru a prispieť k rozvoju každého človeka a budovaniu spoločnosti“ (Ap. exhort. Ecclesia in Medio Oriente, 27-28).
Príď, Duchu Svätý, poteš a posilni kresťanov, najmä kresťanov na Blízkom Východe, aby v spojení s Kristom boli na zemi, poznačenej nespravodlivosťou a konfliktami, svedkami lásky ku všetkým. Amen.

VIII. zastavenie: Ježiš stretá Jeruzalemské ženy, ktoré nad ním plačú
„Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: "Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi“ (Lk 23, 27-28).
Na ceste ku Kalvárii Ježiš stretá jeruzalemské ženy. Tieto ženy plačú na Ježišovým utrpením, akoby to bolo utrpenie bez akejkoľvek nádeje. Na kríži nevidia nič iné než drevo, znak prekliatia (porov. Dt 21, 23), kým Ježiš si ho vybral ako prostriedok vykúpenia a spásy.
Vo svojom utrpení a ukrižovaní Ježiš dáva svoj život ako výkupné za mnohých. Tak dal útechu utláčaným pod jarmom a potešil plačúcich. Osušil slzy jeruzalemských žien a otvoril im oči pre veľkonočnú pravdu.
Náš svet je plný skľúčených matiek, žien ranených v ich dôstojnosti, znásilnených diskrimináciami, nespravodlivosťou a utrpením (porov. Apošt. exhort. Ecclesia in Medio Oriente, 60). Kriste, buď ich pokojom a balzamom na ich rany.
Pane Ježišu, tvojim vtelením z Márie, „požehnanej medzi ženami“ (Lk 1, 42), si vyzdvihol dôstojnosť každej ženy. Svojím vtelením si zjednotil ľudské pokolenie (porov. Gal 3, 26-28).
Pane, nech je túžbou našich sŕdc stretnúť sa s tebou. Naše putovanie, plné utrpenia, nech je aj putovaním v nádeji, putovaním s tebou a k tebe, ktorý si záchranou nášho života a našou spásou. Amen.

IX. zastavenie: Ježiš padá po tretí raz pod krížom
„Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli. A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych“ (2 Kor 5, 14-15).
Tretíkrát padá Ježiš pod krížom, obťažený našimi hriechmi a po tretíkrát sa snaží vstať. Zberá sily, ktoré mu ešte zostali, aby pokračoval na ceste ku Golgote, pričom odmieta nechať sa pritlačiť k zemi a podľahnúť pokušeniu.
Už od svojho vtelenia Ježiš nesie kríž ľudského utrpenia a hriechu. Plne a naveky prijal ľudskú prirodzenosť a ľuďom ukázal, že víťazstvo je možné a že aj pre nich je otvorená cesta, aby sa stali Božími deťmi.
Pane Ježišu, Cirkev zrodenú z tvojho prebodnutého boku tlačí k zemi kríž rozdelení, ktoré vzďaľujú kresťanov jedných od druhých a od jednoty, ktorú si pre nich chcel. Odbočujú od tvojej túžby „aby všetci boli jedno“ (Jn 17, 21), ako je Otec s tebou. Tento kríž tlačí celou svojou váhou na ich životy a na ich spoločné svedectvo. Daj nám, Pane, múdrosť a pokoru, aby sme povstali a vykročili na cestu jednoty v pravde a láske a aby sme pritom neupadli do pokušenia odvolávať sa na kritériá svojich osobných či sektárskych záujmov, vzhľadom na rozdelenia, v ktorých na seba narážame (porov. Apošt. exhort. Ellesia in Medio Oriente, 11).
Daj, aby sme vedeli odmietať mentalitu rozdelenia, aby „nebol vyprázdnený Kristov kríž“ (1 Kor 1, 17). Amen.

X. zastavenie: Ježišovi zvliekajú šaty
„Delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós“ (Ž 22, 19).
V plnosti čias si sa, Pane Ježišu, zaodial našou ľudskou prirodzenosťou, „ktorej lem napĺňal chrám“ (Iz 6, 1); teraz ty kráčaš uprostred nás a tí, čo sa dotknú okraja tvojich šiat, sa uzdravujú. Ty si bol však vyzlečený aj z týchto šiat, Pane. Vzali ti odev a ty si im dal aj plášť (porov. Mt 5, 40). Dopustil si, aby sa opona tvojho tela roztrhla a my sme mohli znova vstúpiť do Otcovej prítomnosti (porov. Hebr 10, 19-20).
Mysleli sme si, že sa môžeme sebarealizovať vlastnými silami, nezávisle od teba (porov. Gen 3, 4-7). Ocitli sme sa nahí, ale v tvojej nekonečnej láske si nás zaodial do dôstojnosti Božích synov a dcér a do jeho posväcujúcej milosti.
Daj, Pane, deťom východných cirkví – obnaženým rôznymi ťažkosťami a neraz aj prenasledovaním, oslabeným vysťahovalectvom – daj im odvahu zostať vo svojich krajinách, aby tu ohlasovali tvoju radostnú zvesť.
O Ježišu, Syn človeka, ktorý si sa nechal vyzliecť zo šiat, aby si nám zjavil nové stvorenie, vzkriesené z mŕtvych, roztrhaj v nás závoj, ktorý nás oddeľuje od Boha a utkaj v nás svoju božskú prítomnosť.
Daj, aby sme víťazili nad strachom pri udalostiach života, ktoré nás zbavujú šiat a nechávajú nahých, aby sme si obliekli nového človeka nášho krstu a aby sme ohlasovali Radostnú zvesť a hlásali, že len ty si pravý Boh, ktorý vedie dejiny. Amen.

XI. zastavenie: Ježiša pribíjajú na kríž
„Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Bolo tam napísané: "Ježiš Nazaretský, židovský kráľ“ (Jn 19, 16a. 19).
Tu, hľa, je očakávaný Mesiáš, visiaci na dreve kríža medzi dvomi lotrami. Dve ruky, ktoré žehnali, sú prebité klincami. Dve nohy, ktoré kráčali po našej zemi, aby ohlasovali radostnú zvesť, sú vystreté medzi nebom a zemou. Oči, plné lásky, ktoré jediným pohľadom uzdravovali chorých a odpúšťali naše hriechy, pozerajú teraz len k nebu.
Pane Ježišu, ty si bol ukrižovaný pre naše neprávosti. Ty pros Boha Otca a prihováraj sa za celé ľudstvo. Každý úder kladiva zaznieva ako tlkot tvojho obetovaného srdca. Aké krásne sú na hore Kalvárie nohy toho, ktorý hlása radostnú zvesť spásy. Tvoja láska, Ježišu, naplnila vesmír. Tvoje prebodnuté ruky sú našim útočiskom v úzkosti. Objímajú nás vždy, keď nás ohrozujú priepasti hriechu a my v tvojich ranách nachádzame uzdravenie a odpustenie.
O Ježišu, prosíme ťa za všetkých mladých, ktorých tlačí beznádej, za mladých, ktorí sú obeťou drogy, siekt a zvráteností.
Vysloboď ich z ich otroctva. Nech pozdvihnú svoje oči a prijmú Lásku. Nech v tebe objavia šťastie a ty, náš Spasiteľ, buď ich spásou. Amen.

XII. zastavenie: Ježiš zomiera na kríži
„Ježiš zvolal mocným hlasom: "Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha." Po tých slovách vydýchol“ (Lk 23, 46).
Z výšky kríža zvolanie: zvolanie odovzdanosti v okamihu smrti, zvolanie nádeje v utrpení, zvolanie pôrodu nového života. Si tu, na strome života, aby si svojho ducha odovzdal do Otcových rúk a aby tak mohol vytrysknúť v hojnosti život a utvárať nové stvorenie. Aj my dnes čelíme výzvam tohto sveta: cítime, že vlny obáv nás pohlcujú a spochybňujú našu dôveru. Daj nám, Pane, silu byť si do hĺbky duše istí, že nad nami nezvíťazí žiadna smrť, ak budeme spočívať v rukách, ktoré nás utvorili a ktoré nás vedú.

Daj, aby každý z nás mohol volať:
„Včera som bol s Kristom ukrižovaný,
dnes som s ním oslávený,
včera som bol s ním mŕtvy,
dnes žijem s ním,
včera som bol s ním pochovaný,
dnes som s ním vstal z mŕtvych“
(Gregor Naziánsky)

V temnotách našich nocí sa ti klaniame a kontemplujeme ťa. Nauč nás obracať sa k Najvyššiemu, k tvojmu nebeskému Otcovi.
Dnes prosíme, aby si všetci, ktorí podporujú potraty, uvedomili, že láska nemôže byť nič iné ako žriedlo života. Myslíme aj na obhajcov eutanázie a tých, čo napomáhajú technológiám a procedúram ohrozujúcim ľudský život. Otvor ich srdcia, aby ťa spoznali v pravde, aby sa zasadzovali za budovanie civilizácie života a lásky. Amen.

XIII. zastavenie: Ježiša snímajú z kríža a odovzdávajú matke
Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: "Žena, hľa, tvoj syn!" Potom povedal učeníkovi: "Hľa, tvoja matka!" (Jn 19, 26-27a).
Pane Ježišu, tí čo ťa milujú, zostávajú pri tebe a uchovávajú si vieru. V hodine agónie a smrti, keď svet verí, že zlo víťazí a hlas pravdy, lásky a spravodlivosti zamĺkol, nech nestratia vieru.
Mária, do tvojich rúk vkladám našu zem. „Aké smutné je vidieť túto požehnanú zem trpieť v jej deťoch, ktoré sa medzi sebou zúrivo trhajú a zomierajú!“ (Apošt. exhot. Ecclesia in Medio Oriente, 8).
Zdá sa, že nič nemôže zastaviť zlo, terorizmus, vraždenie a nenávisť. „Pred krížom, na ktorom tvoj syn vystrel svoje nepoškvrnené ruky za našu spásu, ó Panna, kľačíme v tento deň: dožič nám pokoja“ (Byzantská liturgia).
Modlime sa za obete vojen a násilia, ktoré v tomto našom čase devastujú rôzne krajiny Blízkeho Východu, ako aj iné časti sveta. Modlime sa, aby sa nasilu vysťahovaní mohli čím skôr vrátiť do svojich domovov a do svojich krajín. Daj, Pane, aby krv nevinných obetí bola semenom nového Východu, bratskejšieho, pokojnejšieho a spravodlivejšieho a aby tento Východ znova nadobudol krásu svojho povolania byť kolískou civilizácie a duchovných i ľudských hodnôt.
Hviezda z Východu, ukáž nám príchod rannej zory! Amen.

XIV. zastavenie: Ježiša kladú do hrobu
„Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať“ (Jn 19, 39-40).
Nikodém dostal Kristovo telo, stará sa oň a kladie ho do hrobu uprostred záhrady, pripomínajúcej záhradu stvorenia. Ježiš sa necháva pochovať, ako sa nechal ukrižovať, v tej istej odovzdanosti, celkom „vložený“ do rúk ľudí a „dokonale s nimi spojený“ až po „spánok pod kameňom hrobu“ (Sv. Gregor z Narku).
Prijať ťažkosti, bolestné udalosti, smrť, si vyžaduje pevnú nádej, živú vieru.
Kameň, postavený pri vstupe do hrobu, bude odvalený a povstane nový život.
Veď „krstom sme s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom“ (Rim 6, 4).
Prijali sme slobodu Božích detí, aby sme sa už nevracali do otroctva; život nám bol daný v hojnosti, aby sme sa viac neuspokojili životom, ktorému by chýbala krása a zmysel.
Pane Ježišu, učiň z nás synov svetla, ktorí sa neboja temnôt. Dnes ťa prosíme za všetkých, čo hľadajú zmysel života a za tých, čo stratili nádej, aby verili v tvoje víťazstvo nad hriechom a smrťou. Amen. / Meditácie preložil: Mons. Marián Gavenda

 

Zdroj: TK KBS