Príhovor kardinála Jozefa Tomka:

Cyrilo-metodské jubileum
 

P:3, 24. 02. 2013 16:09, ZAH
     Vatikán 24. februára (RV) - "Cyrilo-metodské jubileum" je názov príspevku kardinála Jozefa Tomka, ktorý priniesla Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu. Príspevok prinášame v plnom znení.

     Dvaja grécki rodní bratia zo Solúna, Konštantín (rehoľným menom Cyril) a Metod, sa stali dôležitými pre naše dejiny počnúc od deviateho storočia až po dnešné časy. Ale aj iné slovanské národy ich postupom storočí lepšie poznali a ocenili ich dielo. Ich úcta sa rozšírila aj na americkom kontinente najmä vplyvom emigrantov zo stredovýchodnej Európy. Katolícka Cirkev ich uznáva za svätých a pápeži posledných stopäťdesiat rokov im venovali stúpajúcu pozornosť rôznymi prejavmi a dokumentmi až po slávnostné prehlásenie za patrónov Európy (spolu so sv. Benediktom) roku 1980 a po vydanie encykliky (čiže okružného listu) všetkým biskupom sveta „Slavorum apostoli“-„Apoštoli Slovanov“ v jubilejnom roku 1985, ktorými ich uctil Ján Pavol II.

     Kostoly, oltáre, sochy, rehole, ústavy, ktoré nesú ich meno svedčia o ich veľkosti. Tieto znaky sa nachádzajú v Austrálii, v Severnej i Južnej Amerike, dokonca v ázijskej Indonézii postavil im slovenský misionár kaplnku. V našej Európe som si mohol uctiť pozostatky sv. Cyrila v krásnom striebornom relikviári v pravoslávnom kostole v ich rodisku Tesalonikách-Solúne, obdivovať ich veľké súsošie na námestí v Moskve. V samom Ríme sa roku 1963, na tisícsté výročie ich príchodu k našim predkom posvätil Ústav, dnes už Pápežské kolégium sv. Cyrila a Metoda s peknou kaplnkou na ich počesť a so známym oltárnym obrazom, ktorý je dielom zaslúžilého umelca Jozefa Cincíka.

     Rôzne výročia a jubilea boli dobrou príležitosťou na oživenie ich pamiatky a úcty. Okrem práve spomenutého roku 1963 bolo to výročie smrti sv. Cyrila, ktorý ukončil svoj mladistvý život dňa 14.februára 869 ako mních v Ríme. V ten deň sa slávi liturgická pamiatka sv. Cyrila a Metoda takmer v celej Cirkvi, len u nás slávime ich cirkevný aj civilný sviatok dňa 5.júla. Pamätnou sa stala roku 1985 veľkolepá púť na oslavu našich patrónov na moravskom Velehrade na tisícsté výročie smrti sv. Metoda, ktorú sa pražská vláda pokúsila zmanipulovať na civilnú manifestáciu za mier, pričom dosiahla pravý opak, to je oživenie viery a náboženského povedomia tak na česko-moravskej ako aj na slovenskej strane. Ústredný výbor komunistickej strany spolu s centrálnou vládou ako by vytušili duchovnú silu cyrilometodskej obnovy. Vypracovali podrobný plán ako predstaviť históriu a dielo našich vierozvestov a nasadili celý propagandistický aparát na jeho rozšírenie, aby sa tak zamedzil „nárast náboženského zmýšľania obyvateľstva“. Istý mesačník vtedy napísal: „V ich misii nešlo o prinesenie kresťanstva, ale o niečo podstatnejšie a dôležitejšie: o rozvoj kultúry v domácom národnom jazyku a o postavenie hrádze germanizačným snahám. Podstatu ich práce tvorilo zavedenie civilného právneho poriadku a položenie prvého základu kultúry“. Takto „prehodnocoval“ odkaz našich svätcov ateistický režim. Čo na to história?

Aká „misia“?
Keď tohto roku oslavujeme tisícsto päťdesiate výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda k našim otcom, právom sa pýtame, v čom spočíva duchovná sila ich poslania. Inými slovami: aká je podstata ich diela. Bola to misia kultúrno-politická, ktorú niektorí radi menovali „byzantskou“, alebo misia podstatne náboženská? Prečo a načo prijali pozvanie, ktoré im adresoval byzantský cisár Michal III. na žiadosť panovníka Rastislava; akú činnosť vyvinuli medzi Slovanmi a aký odkaz nám zanechali?

     Ešte stále treba zdôrazniť historickú pravdu, ktorá vysvitá z prameňov: cieľ a obsah poslania solúnskych bratov bolo naplno rozvinúť kresťanskú vieru. Keď misionári z Nemiec, z Istrie a z byzantskej Dalmácie mali pre neznalosť reči slabé úspechy pri pokusoch hlásania evanjelia, Rastislav si výslovne žiadal, najprv neúspešne od rímskeho pápeža a potom od byzantského cisára Michala III., „učiteľa a biskupa“, teda misionárov, ktorí by ovládali reč ľudu. Cisár vybral na tento cieľ práve bratov zo Solúna, lebo ich otec bol archontom, čiže správcom v tejto oblasti, obývanej aj mnohými Slovanmi, a okrem toho mali už misijnú skúsenosť z práce medzi Chazarmi na Kryme. Solúnski bratia považovali za svoju prvú úlohu preložiť Sväté Písmo – Božie Slovo- do reči našich predkov, počnúc evanjeliom sv. Jána, ktoré sv. Cyril preložil ako prvé. Keď videli, že niektoré zvuky tejto reči sa nedali prepísať gréckou abecedou, vytvorili aj nové, tak zvané hlaholské písmo. Takto priniesli starým Slovanom dvojnásobný dar: vlastné písmo a v ňom prepísaný preklad evanjelia sv. Jána, ktorý sa začína slávnostným vyznaním viery v Ježiša Krista – Božie Slovo: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Slovo bolo Boh“. Je to jeden z prvých písomných dokumentov našej histórie. Dá sa povedať, že naši predkovia vystúpili na kultúrne javisko Európy prijatím Božieho Slova, čiže kresťanskej viery s jej vieroučným i mravoučným odkazom. Cyrilo-metodské jubileum teda výborne zapadá do rámca Roka viery v katolíckej Cirkvi.

     Aj výpomoc našich vierozvestov s použitím byzantských civilných zákonov (Nomokánon a trestný zákonník Zakon sudnyj ljudem) mali za cieľ povzniesť mravy starých Slovanov na vyšší stupeň kultúry a civilizácie, ktorú už mali kresťanstvom hodne ovplyvnené byzantské zákony. Táto činnosť našich apoštolov prezrádza ich moderné misionárske zmýšľanie, ktoré sa snaží vniesť a zaštepiť kresťanskú vieru do kultúry národov, čiže účinne použiť metódu inkulturácie.

Rímsky príspevok k jubileu
     Nakoniec by som rád informoval poslucháčov o medzinárodnom akademickom kongrese z príležitosti 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda k našim predkom, ktorý sme zorganizovali v Ríme my, slovenskí kňazi a profesori na pápežských univerzitách v dňoch 25. a 26.februára, konkrétne na Východnom inštitúte a na Gregorovej univerzite. Jeho cieľom je hlbšie oboznámiť široké cirkevné, diplomatické a akademické spoločenstvo, ktoré je v Ríme veľmi početné, s osobnosťami a dielom patrónov Európy a apoštolov Slovanov. Mená prednášateľov sú zárukou kvality kongresu. Sú to: kardináli Ravasi a Duka, arcibiskup Fisichella, biskup Salachas, Prof. Hannick, prof. Colzani, P.Čemus SJ, P.Khalil Samir SJ, P.Krasič OP; tiež Slováci: vladyka Cyril Vasiľ, biskup Judák, profesori Škoviera a Marinčák. Predsedať alebo moderovať budú: kardináli Tomko, Rodé, Dziwisz a Bozanič: arcibiskupi a biskupi Zvolenský, Eterovič, Projko a Stojanov. Tento kongres je teda dôstojný príspevok k dôležitému jubileu sv. Cyrila a Metoda.

 

Zdroj: TK KBS