Výstavba a posviacka kaplnky Panny Márie, Kráľovnej pokoja.  

     Veriaci našej farnosti si aj v 3. tisícročí s veľkou dôverou  a láskou uctievajú Pannu Máriu tak, ako si ju ctili po stáročia a v ťažkostiach ju vzývajú o pomoc. Mariánski ctitelia do dnešných čias s nádejou putujú k Božej Matke do mariánskych svätýň a s dôverou jej predkladajú svoje prosby, aby im vyprosila u svojho Syna potrebné milosti.  

     Otcom a realizátorom myšlienky vybudovať Kaplnku Panny Márie pri kameňolome je náš občan Ivan Kondé, ktorý ju postavil z vďačnosti Panne Márii za vypočuté prosby. Realizácia tohto diela je dôkazom toho, že Panna Mária neopustí nikoho, kto jej dôveruje. 

Posviacka kaplnky 

     V sobotu 8. septembra 2016 sa pri kaplnke Panny Márie konala slávnostná svätá omša a posviacka kaplnky. Hlavný celebrant biskupský vikár Mons. Zoltán Ďurčo počas svätej omše posvätil kaplnku. Na svätej omši spolucelebrovali vdp. ThLic. Jozef Švejdík a vdp. ThLic. Štefan Lašák.

     Úcta k Panne Márii je v našej farnosti veľmi rozšírená. Na slávnostnej udalosti sa zhromaždilo veľké množstvo veriacich z Jelenca, ale aj z okolitých obcí. K slávnostnej atmosfére podujatia spevom prispeli: Ženský spevácky zbor Cantus in Domino, zmiešaný zbor Ghymes a spevácka skupina Quantum Bora. 

Fotky vo fotogalérii: Posviacka kaplnky Panny Márie

     Veľmi pekná povesť o hrade Gýmeš z čias tatárskeho plienenia, ktorá sa zachovala medzi ľudom, nech je odkazom pre dnešnú generáciu, že Panna Mária vždy bola aj je Matkou lásky a milosti. Podľa povesti Panna Mária vypočula vrúcne modlitby hradnej panej a  zachránila hrad Gýmeš  i hradného pána Forgáča s manželkou pred tatárskymi hordami. 

Úryvok z povesti. 

Hradné brány povoľovali, každú chvíľu sa mohli zrútiť. 

 Tu už len sám pánboh pomôže... Forgáč sklonil smutne hlavu a čakal koniec...

A medzitým jeho manželka kľačala v hradnej kaplnke a prosila o pomoc... Jej prosby prechádzali do sľubov, do obety: - Matka, darujem ti svoje deti, nedopusť, aby pohan zvíťazil... Odrazu posvätné ticho hradnej kaplnky prerušil divý výkrik. Tatári dobyli hrad a zbesilé vojsko sa s veľkým krikom valilo na hradný dvor.. Pomáhaj nám, Matka... - vykríkla ešte raz - a - prebrala sa z meravosti... Ozvenou jej slov bol silný rachot hromu. Hrad sa v základoch zatriasol. Čierne mračná sa zafarbili na červené a začal padať Ohnivý dážď...Šaty Tatárov sa zapálili...Vojakov sa zmocnila hrôza - dali sa na útek. Rozbehli sa na všetky strany a keď Bathu videl, že ho  vojsko neposlúcha, rozbehol sa za nimi aj on sám. Zázrak, zázrak! - vykrikovali ľudia na hrade A pustili sa za tatárskymi hordami, ktoré strmhlav  a v neporiadku sa rozutekali na všetky strany... Chvíľami sa niektorý z nich obzrel na hrad, ale tento pohľad ho naplnil ešte väčším zdesením... Nad hradom viseli krvavé mračná. Hradná obranná posádka zahnala divého Tatára.  A keď sa vrátili na čele s triumfujúcim Forgáčom na hrad, pobrali sa do hradnej kaplnky... V kaplnke bolo velebné ticho...Posvätné a hlboké ticho. Hradná pani ešte stále kľačala... Forgáč pozrel na ňu šťastný a jeho ústa zašeptali:  Ty si nás zachránila! Vysilení bojovníci mlčky kľačali na studenom kameni... Hradná pani sa spamätala a obzrela sa za seba.

Jej zrak sa stretol s blaženým úsmevom manžela... A keď vyšli na hradný dvor, nový život a nové nádeje. Tatári sa už nikdy nevrátili pod gýmešský hrad a divý Bathu sa zavše veľmi čudne zachmúril, keď mu pripomenuli Gýmeš...Hradná pani splnila svoj sľub...