18. nedeľa v Cezročnom období - rok B

    Sú veci, ktoré nás vedia nadchnúť svojou dokonalosťou. Tieto veci sú svedectvom Božieho daru. Zoberme si napríklad kvety. Sú krásne, dokonalé a každého človeka musia nadchnúť. Inak však nadchnú záhradníka, inak maliara, inak aranžéra, inak ženu, inak dieťa... Kvety sú symbolom úcty, prejavom lásky a priateľstva.

    Aj v náboženstve zohrávajú symboly dôležitú úlohu. Voda, víno, chlieb, soľ, popol, olej, svieca, oheň, to všetko sú symboly, ktoré oslovujú nielen náš rozum, ale celú osobnosť, srdce aj myseľ.

    Evanjelium dnešnej nedele sa zameriava na symbol chleba a chce nám zdôrazniť, že Boh nás túži nasýtiť a postarať sa o nás.

    Prečo Ježiš hovorí o sebe ako o chlebe? Prečo si nevybral niečo drahšie, cennejšie a vzácnejšie, napríklad drahokam? Jeden z dôvodov je, že sa túži ponúknuť všetkým, že chce byť všetkým dostupný. Ježiš chce byť štedrý, veď perly a drahokamy nie sú všetkým dostupné a nikoho nedokážu nasýtiť, dá sa žiť aj bez nich, ale chlieb je známy, potrebný a dostupný všade vo svete. Ďalším dôvodom je, že chlieb je pokrm, ktorý nasycuje človeka a dáva mu silu. Tak, ako chlieb je pokrmom pre telo, Ježiš chce byť pokrmom pre dušu. V tomto prípade rozdeľuje dva druhy chleba: chlieb, ktorý dal Boh Izraelitom a chlieb, ktorý nám dáva on sám. Ten prvý uspokojí hlad iba na krátky čas, ten druhý nasycuje trvale, pretože život, ktorý dáva, je večne trvajúcim životom. Preto chlieb na našom stole i v našich rukách, je vynikajúcim symbolom, ktorý nám pripomína, že Ježiš je pre všetkých, je pokrmom našej duše. Pre všetkých – mladých, starých, mužov i ženy, dievčatá aj chlapcov, ba dokonca aj pre tých, ktorí si myslia, že sa veľmi vzdialili od Boha, že sú úplne stratení a niet pre nich už žiadnej šance. Lenže návraty sú vždy možné, síce niekedy zdĺhavé a ťažké, ale možné.

    Ďalšou túžbou Ježiša je každého obdarovať, vstúpiť do každej duše, zahnať hlad človeka po šťastí, láske a pravde. Lebo každý človek je zložený z duše aj tela. Ak nebude živiť telo, zmalátnie, zoslabne a napokon zomrie. Ak nebude živiť dušu láskou, pravdou, vierou a nádejou zakrpatie, zmaterializuje sa… My vieme, že aj pre dušu jestvuje stôl. Je to stôl Božieho slova a Kristovho tela, alebo inak povedané, stôl Svätého písma a Eucharistie. Keď túto myšlienku ešte rozšírime, tak sú to sviatosti a duchovné čítanie. Dovolím sa vás spýtať: Akú literatúru čítate? Akú knihu máte práve rozčítanú? Nájdete si čas aj na čítanie Biblie? Máte ju v domácnosti?

    Istý mysliteľ povedal: Zasej pšenicu a budeš žať, vysaď strom a desaťkrát zoberieš úrodu, vzdelávaj ľudí a budeš mať stonásobnú úrodu.

    Jasným dôkazom týchto slov je svätec, ktorého sme v Cirkvi oslavovali pred dvoma dňami – svätý Ignác z Loyoly. Keď ležal ranený na lôžku zistil, že existuje duchovné rytierstvo. Zistil to vďaka dvom knihám: Život Krista a Životopisy svätých, ktorými sýtil svoju dušu a aj vďaka nim zanechal nám geniálne duchovné cvičenia. Aj my, ak budeme čítať Sväté písmo, naša duša zosilnie a sami uvidíme, akou krásnou úrodou bude obohatený náš život.

    Druhým pokrmom našej duše je Eucharistia – sviatosť všetkých sviatostí. Opäť sa dovolím spýtať: kedy ste naposledy pristúpili k svätému prijímaniu? A pristúpite aj dnes? Veríte v silu Eucharistie?

    Svätý Ignác nám aj v tomto bode je príkladom. Keď v noci z 24. na 25. marca 1522 zažil vnútornú premenu, vyspovedal sa a prijal Krista v Eucharistii, potom sa ho už nikdy nezriekol. Pravidelné sväté prijímanie odporúčal všetkým spolubratom aj veriacim. Stal sa veľkým ctiteľom Eucharistie a z jej pomocou si vybral aj celoživotné heslo: Všetko na väčšiu Božiu slávu!

    Chlieb na našom stole a žltnúce sa lány na poliach – sú symbolom Ježiša Krista. Tak, ako zrno a chlieb je tu pre všetkých, aby mohli jesť, rásť a žiť, tak aj Kristus stojí predo dvermi nášho srdca, aby naša duša nezahynula hladom, aby sme rástli v dobrom a večne žili. Je iba na našom rozhodnutí či mu otvoríme alebo nie. Prežime tento týždeň v túžbe otvárať sa Kristovi, snažme sa nájsť si čas vziať do ruky Sväté písmo a posilňovať sa Eucharistiou.

    Zakončime modlitbou svätého Ignáca:

Pane Ježišu, aj ja ťa uznávam za Krista Kráľa!
Za Pána môjho bytia, môjho srdca!
Ty jediný si hodný mojej lásky,
mojich bojov,
mojich bolestí,
mojich námah...
Ty, Ježišu Kriste, si môj Boh a Pán!
Buď Kráľom všetkých sŕdc!
Buď veliteľom mojich prác,
mojich námah,
podujatí,
života…