Svätý Štefan, prvý mučeník - B
Meno Štefan znamená koruna. Štefan bol prvým Ježišovým učeníkom , ktorý podstúpil za neho mučenícku smrť. Bol diakonom prvej Cirkvi, bol ustanovený, aby sa staral o vdovy a o chudobných. O jeho živote sa v krátkosti píše v Skutkoch apoštolov. Štefan neohrozene vyznával svoju vieru, hovoril vo veľkej múdrosti a mnohí sa na jeho kázanie obrátili. Nepriateľom Cirkvi sa to však nepáčilo. Pri jeho múdrosti však strácali argumenty, a tak našli mužov, ktorí krivo svedčili, že hovoril proti Bohu. Štefan však neohrozene stál pred svojimi nepriateľmi. Biblia hovorí, že jeho tvár bola ako tvár anjela. Hovoril o Ježišovi ako o prisľúbenom Mesiášovi. Vyčítal svojim nepriateľom, že mu neuverili. Vtedy ich pochytil veľký hnev a začali kričať. Štefan sa však uprene díval do neba a povedal: „Vidím nebo otvorené a Ježiša stáť po pravici Boha“.
Vtedy si nepriatelia zapchávali uši, schytili ho, vyviedli von z Jeruzalema a tam ho kameňovali až na smrť. Kým ho kameňovali, on sa modlil: „Pane Ježišu, nezapočítaj im tento hriech.“ Po týchto slovách zomrel. Pri jeho smrti bol prítomný aj Šavol, budúci veľký apoštol Pavol.
Keď sa po tieto dni pýtame detí, čo im priniesol Ježiško, s nadšením vymenúvajú, čo všetko našli pod stromčekom: Nový tablet, hru, sveter, topánky… Darčeky patria k Vianociam. A hlavne deti si bez nich sviatky ani nevedia predstaviť. Dovoľte mi však teraz otázku: Čo doniesol Ježiško vám? Nemyslím teraz na materiálne veci. Skôr si odpovedzme, čo dokázalo navonarodené dieťa v jasliach spôsobiť vo vás? Udialo sa niečo vo vašom živote?
Pozrime sa teraz na úžasný dar, ktorý dostal od svojho Spasiteľa dnešný oslávenec – svätý Štefan. Možno v ňom nájdeme inšpiráciu, po akom dare túžiť… Videl otvorené nebo – to bol jeho dar.
Nevieme celkom, čo to Štefan naozaj videl. Zrejme mal nejaké zvláštne zjavenie. Ale oveľa pravdepodobnejšie len videl to, na čo bol zvyknutý hľadieť svojim duchovným zrakom – na svojho Spasiteľa. A o tomto je viera: naučiť sa vidieť Boha vo svojom živote, prežívať jeho prítomnosť. Len pohľad viery nám dáva správny, realistický, nepokrivený pohľad na realitu, v ktorej žijeme. Pohľad bez viery by sme si mohli prirovnať k šeru. Na úsvite alebo pri západe slnka sa dajú vidieť obrysy vecí, dá sa orientovať. Ale plnú krásu farieb možno vidieť až za slnečného svitu. Tak aj my, ak nevidíme prítomnosť Božiu a jeho pôsobenie v našom živote, vidíme len časť reality a aj to často zdeformovane.
Boha treba vnímať a žiť v neustálom a živom dialógu s ním. Spojiť sa s ním len ráno a večer pri modlitbe je trochu málo. Veď veríme, že On je všadeprítomný. Ak však túto jeho prítomnosť nevnímame, veľmi sa ochudobňujeme. Štefan videl nebo otvorené a to mu pomáhalo zmysluplne žiť a keď bolo treba, tak aj hrdinsky umrieť. Videl otvorené nebo a to mu pomáhalo aj správne hľadieť na svet: V kritickej chvíli, keď sa jeho mučitelia zohýbali pre kamene, on v nich nevidí krutých nepriateľov, ale chudákov, ktorí svojou nevedomosťou a zlobou ubližujú hlavne sebe a modlí sa za nich. Aký podobný sa stal svojmu Majstrovi on, ktorý na neho toľko hľadel.
Mám známeho jedného poľovníka. Koľkokrát sa stalo, že sme boli v lese a on uvidel zviera aj tam, kde som ja nič nevidel. Trénovaný zrak vidí lepšie, ako netrénovaný. Aj náš duchovný zrak sa dá vytrénovať… V kráse prírody vidieť krásu Boha… Vo vlastnom úspechu vidieť Božie požehnanie a priazeň… V nešťastí a chorobe vidieť láskyplné napomenutie alebo pozvanie mať podiel na jeho spasiteľnom kríži… V utrpení blížnych vidieť ponuku pomôcť jemu samému… A žiť v dialógu s ním.
Máme Vianoce, čas darčekov. Poprosme si od Dieťaťa v jasliach ešte jeden dar: aby sme ako sv. Štefan videli nebo otvorené a tak správne hľadeli aj na svet – pohľadom veriacich ľudí.