Zelený štvrtok – rok B

    Zakladatelia svetových náboženstiev dali svojím stúpencom veľa náboženských a filozofických myšlienok o vesmíre, o svete, o človeku, o Bohu. Niektorí ich aj napísali a knihy sa pokladajú za súčasť toho ktorého náboženstva.  Zomreli a ľudia navštevujú ich hroby. Nikto však nemohol dať ľuďom to, čo im dal zakladateľ kresťanského náboženstva – Ježiš Kristus.

    On nám pod spôsobmi chleba a vína zanechal svoje Telo. K svojmu učeniu dal aj mimoriadny božský dar – Eucharistiu.

    V dnešný večer akoby sa hodiny posunuli dozadu o dve tisícročia a my prostredníctvom obradov otvárame dvere Večeradla. Zaujali nás dvaja apoštoli. Judáš a Peter. Judáš už rozmýšľa nad zradou. A počúvame slová Petra: „Pane, ty mi chceš umývať nohy?“ Napokon ustúpil a dovolil Ježišovi umyť mu nohy. A keď všetkým umyl nohy, počúvame ako ich  vyzval, aby aj oni robili skutky lásky všetkým ľuďom. Začali večerať. Zdalo sa, že to bude normálna večera, akú mávali Židia pred slávením Veľkonočných sviatkov. Bola to však mimoriadna večera. Sv. Pavol o nej napísal: „Ja som od Pána prijal, čo som vám odovzdal: Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal ho a povedal: “Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás. Toto robte na moju pamiatku!“ Po modlitbách, spevoch a rozhovoroch s učeníkmi odišiel Ježiš na Olivovú horu. Začína sa pripravovať na smrť.

    Aj v našom kostole prežívame to isté. Ježiš k nám prichádza, aby nás očistil svojím slovom a posilnil svojím telom. Robí to preto, aby sa s nami spojil, aby sme mali účasť na jeho smrti, aby sme vytvárali vzájomnú jednotu a konali skutky lásky.

    Vy sami najlepšie viete, čo sa odohráva vo vašich srdciach, či už pri tejto sv. omši, alebo pri iných sv. omšiach. Možno sa podobáme na Petra, ktorý neraz vzplanul za Krista, aby potom pocítil a spoznal svoju slabú vôľu a vieru. Možno sa podobáme na Judáša a rozmýšľame aké zlé skutky budeme robiť po sv. omši. Možno sme podobní mladému sv. Jánovi, ktorí sedí blízko Ježiša a je zapálený pre neho.

    Každé eucharistické zhromaždenie je vytvorené z určitého množstva ľudí, ktorí majú rozličné životné príbehy, postoje, zrady, povstania, nádeje, sklamania, pochybnosti, vieru, nenávisť a lásku. Rovnaký je však postoj Ježiša. Aj keď každého z nás rešpektuje, predsa chce každého z nás očistiť, posilniť, povzbudiť, potešiť a dať nám príklad. Svojím slovom chce každému z nás očistiť tie miesta v našom živote, kde máme najviac duchovnej špiny. Každému z nás hovorí: vezmi a jedz moje Telo.

    Dôležité nie je len to, ako slávime a prežívame sv. omšu. Dôležité je aj to, čo robíme, keď odídeme od Kristovho stola. Bolo by veľmi smutné, keby sme zrádzali Ježiša ako Judáš. Aj dnes sa nám v rozličných podobách ponúka „tridsať strieborných“, aby sme ho zapreli. Napríklad keď nechceme, aby sa náboženské hodnoty šírili v našej spoločnosti. Možno sa správame ako Peter. Vyjdeme z kostola plní nadšenia, ale potom žijeme tak ako Peter, keď povedal: nepoznám ho. Potom to oľutoval. Musíme robiť podobne. Ale raz to musí skončiť a nastať súlad medzi sv. omšou a naším životom.

    My by sme sa mali po každej sv. omši podobať na Ježiša. On išiel z večeradla plniť vôľu Božiu. My vieme najlepšie, čo všetko nás čaká vo svete v ktorom žijeme. Čo čaká od nás aj Boh. Možno niekedy máme aj strach a prosíme Otca, aby odňal od nás kalich utrpenia. On nás povzbudzuje, aby sme vytrvali až do konca. A ak v sebe nosíme živého Krista, tak máme istotu, že on nám vždy pomôže povstať a ísť ďalej.

    Veľa ľudí na svete a aj u nás majú doma Bibliu, ktorú čítajú a študujú. Treba si to vážiť, že chcú poznať základ kresťanského náboženstva. My v tejto chvíli vieme, že to nestačí. Kto svoj život nespojí s Ježišovým, koho život sa nerozplynie v Eucharistii, tak nevie, čo je to kresťanská viera. My to vieme a tak podľa toho aj žime.