2. február - Obetovanie Pána – rok B

    Žijeme v novodobej kultúre svetla. Elektrická energia premenená na svetlo vytvára nepredstaviteľné obrazy, ktoré vytvárajú čarovnú atmosféru v našich mestách, ale aj v domácnostiach. Môžeme však povedať, že čím je viac svetla vo svete, akoby ho bolo menej v ľudských srdciach. Ľudia sa vo svetle nestávajú lepšími.

    Dnešný sviatok je sviatkom svetla. Svetlom je sám Ježiš. Symbolizuje ho zapálená svieca.

    Rodičia Ježiša plnia právny predpis, aby na štyridsiaty deň po narodení obetovali rodičia prvorodené dieťa Bohu. Zároveň sa v ten deň končilo očisťovanie matky. V prípade Svätej rodiny je jeden zásadný rozdiel. Ak iní rodičia predstavili dieťa Bohu, tak teraz Boh predstavuje svojho Syna ľuďom. Urobil to prostredníctvom úst Simeona a prorokyne Anny. Simeon ho predstavil ako spásu, ktorú pripravil Pán pre všetky národy, ako svetlo na osvietenie pohanov, ale aj ako znak odporu, ktorý odhalí myslenie mnohých sŕdc.

    Táto udalosť sa už niekoľko storočí oslavuje tak na kresťanskom Západe, ako aj Východe. Aj keď v dnešnej dobe sa u nás Hromnice slávia predovšetkým v chrámoch, bez veľkých vonkajších osláv, predsa sú stále silným symbolom a posolstvom.  Predovšetkým vo význame Ježiša Krista , ako svetlo aj pre dnešného človeka a dnešné národy. Ale aj ako naše kresťanské poslanie, byť pre svet tak isto svetlom.

    Veď Kristus nám nezapálil svetlo viery pri svätom krste preto, aby sme ho pred svetom ukryli, ale aby sme svietili všetkým, ktorí žijú vedľa nás. Je to jedna z vážnych chýb aj tzv. dobrých kresťanov, ktorí si myslia, že svetlo viery dostali len pre seba. Len, aby im svietilo na ceste ich životom.

    Druhou chybou je nesprávny názor, že viera je sviečkou, ktorá horí len v kostole. Keď opustíme kostol, zhasneme ju, a žijeme bez jej svetla v každodennom živote.

    Mali by sme si vážne spytovať svedomie. Čo sme urobili s naším svetlom? Čo sa stalo so sviecou zapálenou v deň nášho krstu?  Kto sa mohol „ohriať“ v jej prítomnosti? Aký je jej plameň?

    Našim vzorom by mali byť Simeon a Anna. Celý život verne slúžili Bohu a rástli vo viere. A na konci ich Pán požehnal, že sa mohli stretnúť s Mesiášom. Pán má aj pre nás pripravených množstvo duchovných daroch, ak budeme zveľaďovať svetlo viery a slúžiť ním aj druhým.

    V ľudských srdciach je preto tma, alebo nie je v nich svetlo Kristovo. Ukazujme svojim životom ľuďom, ktorí žijú v tme, že k pokojnosti nestačí svetlo z elektrárni. Že k šťastiu je treba svetlo z neba, ktoré nám priniesol Ježiš a a ktorým je on sám.