Veľkonočná nedeľa - rok B 

    Starý kňaz si zaspomínal na kaplánske roky. Vybavil, aby dievčatko z detského domova bolo dané na výchovu k starým rodičom. Keď prišiel po ňu, aby ju zaviezol do jej nového domova, dievčatko vybehlo z dverí, chytilo ho za ruku a zvolalo: Ty si môj ocko! A pokračoval v spomínaní: Keby za ňou hocikto prišiel a čakal ju, aj jeho by chytila za ruku a povedala: Ty si môj ocko. Však si môj ocko? Som rada! Tomuto dievčatku nezáležalo na tom, kto ju zrodil, ale túžila, tak veľmi túžila, aby mala niekoho, kto by ju miloval, kto by ju vedel pohladiť a mal na ňu čas.

    Teológovia vysvetľujú milosť tak, že je to nedočkavosť Boha po človeku. Boh tých, ktorí v neho veria, chce prijať do svojej rodiny. Nevie sa dočkať tej chvíle, keď ľudstvo bude v Ňom a On v ľudstve. Je nedočkavý, nechce čakať, kým ja prídem do jeho rodiny, ale on chce prísť do mňa, posväcujúcou milosťou skôr, akoby som to ja stihol. Boh po mne túži, lebo ma miluje!

    Dnes oslavujeme vzkrieseného Krista. Bičovali ho, korunovali tŕním, dali mu na plecia kríž. Keďže pod ním padal, prinútili Šimona z Cyrény, aby mu s ním pomohol. Tridsaťtriročného ho ukrižovali a hoci telo sa smrti bránilo, bolesť napokon prenikla do každej bunky, až tento mladý život úplne zničila. Ale naše šťastie, že nezničila lásku. Zloba ľudstva nezničila lásku v Bohu, a keď Ježiš vstal z mŕtvych, vstal ako ten, ktorý miluje ľudstvo.

    Tú istú výhodu, ktorú mali apoštoli nad prázdnym hrobom, máme aj my. Je to výhoda viery. Vierou totiž môžeme prijať živého Krista do svojho života, môžeme byť v Bohu, ktorý nás miluje. Viera, to nie je umenšenie človeka. Bola by taká vtedy, keby ten, ktorému veríme, bol biedny vo svojom prejave a obmedzoval by naše možnosti. Naše verím patrí Zmŕtvychvstalému. Jeho prejav na kríži a tri dni po jeho smrti, je takým zlomom v dejinách, ktorému sa nič nevyrovná, iba ak začiatok stvorenia.

    Aké sú naše možnosti v Zmŕtvychvstalom? Ježiš nám jasne hovorí: Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. To je možnosť pre človeka, nikým a ničím nesprostredkovaná, Ježišov dar mne aj tebe. Preto by sme mali podporovať svoju vieru modlitbou, dobrým životom, sviatosťami i medziľudskými vzťahmi. Lebo veriť znamená ísť v ústrety Božej nedočkavosti, veriť znamená, povedať Bohu asi toto: Bože, som po tebe nedočkavý a chcem už tu na zemi, aby si bol môj. Som ako dieťa z detského domova, nedočkavé po tvojej láske…

    Rumunský kňaz Richard Wurmbrand strávil 14 rokov vo väzení pre ohlasovanie evanjelia. Hoci sa väznitelia snažili zlomiť jeho presvedčenie krutým mučením, nepodarilo sa im to. Richard Wurmbrand svedčí: Na samotke, v chlade, o hlade, oblečený v handrách, každú noc som tancoval od radosti. Spolu s ním bol väznený aj muž, ktorého pred uväznením priviedol k viere. Raz sa ho spýtal: Uväznili ťa kvôli tvojej viere. Nevyčítaš mi v srdci, že som ťa priviedol ku Kristovi? Odpovedal: Nemám slov na vyjadrenie vďačnosti, že si ma priviedol ku Kristovi. Nikdy už nechcem kráčať inou cestou. Títo dvaja muži, hoci boli prenasledovaní a na okraji smrti, prežívali nadprirodzenú radosť zo svojej viery.

    Vo viere sa zjednocujeme s tým, kto niečo tvrdí. Ak sa zjednocujeme s peniazmi, stávame sa lakomcami, ak so sexom, pôžitkármi, ak s kariérou, karieristami… V čo teda verím? Za čo by som dokázal položiť život? Čo je pre mňa najväčšou hodnotou? Prečo som prišiel do kostola? Odpovedzme si hneď teraz: V čo verím v tejto chvíli?

    Vierou ideme v ústrety nedočkavosti Boha, lebo Boh to tak chcel, že hoci zabili jeho Syna, zničili na kríži jeho ústretovú lásku k ľudstvu, vstal z mŕtvych a žije ako milujúci. A od tejto chvíle nikto nemá moc zavraždiť Boha, iba ak vo svojom vlastnom vnútri. Sám som si toho pánom, či Ježiš bude v mojom živote zmŕtvychvstalý, živý, alebo či bude mŕtvolou. Živý v mojom živote sa stane zdrojom života pre moju večnosť, vierou vyjdem v ústrety Božej nedočkavosti a budem sa zjednocovať s ním. Veľký je veriaci človek!

    Prajme si cez tieto veľkonočné sviatky, aby v našich životoch bol Ježiš Kristus živý, aby sme mali veľkonočnú vieru, cez ktorú Ježiš daruje aj nám zmŕtvychvstanie. Veľkonočný veriaci človek, žijúci v Bohu a Boh v ňom cez vieru, je šťastný a žije s pohľadom upretým na večnosť.