Veľkonočná nedeľa, vigília – rok B

    Dnešných ľudí charakterizuje túžba po víťazstvách. Prejavuje sa to v osobnom a v pracovnom živote. V kultúre a v športe. V oblasti politiky a vedy. Celá moderná spoločnosť je akoby naprogramovaná na to, že len ten, kto je lepší môže v živote obstáť.  Slovo „víťazstvo“ je aj vhodným vyjadrením podstaty dnešnej veľkej slávnosti.

    Zmŕtvychvstalý Ježiš sa nám predstavuje ako víťaz nad smrťou.

    Víťazstvo Ježiša je krásnym vyjadrením vzťahu medzi Otcom a Synom, ktorý sa stal človekom, ktorého ukrižovali a položili do hrobu. Otec po troch dňoch vrátil Synovi život. Ježiš od tej chvíle už neprežíval telesný a smrteľný pozemský život. Vrátil sa k Otcovi aj s osláveným telom, k večnému nesmrteľnému životu. K životu bezhraničnej božej lásky a neopísateľného šťastia.

    Ježišovo víťazstvo prinieslo prvým svedkom zmŕtvychstania veľkú radosť. Pri všetkých pochybnostiach a aj nevery, že to nie je možné, aby Ježiš vstal z mŕtvych, napokon všetkých naplnilo šťastie. Ženy, apoštolov, iných učeníkov a prvých pokrstených.

    Čo prinieslo víťazstvo Ježiša ďalším pokoleniam? Predovšetkým odvahu nasledovať ho, vydávať o ňom svedectvo a tešiť sa na stretnutie s ním vo večnosti. Ježišovo víťazstvo nad smrťou spôsobilo, že verní kresťania boli ochotní prinášať veľké obete, telesné a duševné bolesti, aby sa na neho čo najviac podobali. Lebo Ježišovo víťazstvo neprijali všetci a netešil sa z neho celý svet. Vždy boli takí, ktorí neverili, že Kristus bol, je a žije. A keď títo ľudia mali moc, a mali ju v dejinách často, tak prenasledovali všetkých, ktorí v Krista verili. Veď už napríklad v 2. storočí bol v Ríme na Palatíne postavený kríž na ktorom bol znázornený Kristus s oslou hlavou a pod ním stal muž so zdvihnutými rukami. Bolo tam napísané: „Alexamenos sa modlí k svojmu Bohu.“ Takto sa vysmievali s kresťanov a pokladali ich za bláznov.  Oni to dokázali s dôverou pretrpieť a za Krista zomierať.

    Čo prináša nám Kristovo víťazstvo nad smrťou? Žijeme v spoločnosti, ktorá neprenasleduje kresťanov pre ich vieru v Krista. Veľa kresťanských výdobytkov si aj váži. Patrí medzi ne dôstojnosť človeka, rovnosť všetkých ľudí, rešpektovanie ľudskej slobody a veľké množstvo iných ľudských práv. Ale spoločnosť už nie je kresťanská. Kresťanská v evanjeliovom slova zmysle. Veľa ľudí sa vysmieva s Krista, Cirkvi a kresťanov. Niektoré televízie a časopisy sa najviac tešia z toho, keď môžu zosmiešňovať kresťanskú morálku a jej nositeľov. Sledujeme ako sa v Európe a aj u nás vedie smutná diskusia o tom, či má byť v novej európskej ústave spomenutý Boh. (V tejto súvislosti si môžeme vážiť väčšinu našich poslancov, ktorí okrem komunistov a zopár tzv. liberálov, hlasovaním podporili, aby v ústave bol spomenutý Boh).

    V zaujímavom a v komplikovanom svete nám Kristovo víťazstvo nad smrťou prináša veľký dar, ktorým je absolútna dôvera v Krista. Tak to robili prví kresťania, ich nasledovníci a tak to musíme robiť aj my. Dôvera nie je totožná s pasivitou. Naša dôvera v Krista musí mať aktívny rozmer. Kresťan nie je ten, ktorý by mal mlčať. Keď sa robí zlo proti Kristovi, Cirkvi, proti Božím prikázaniam, keď sa znevažuje ľudská dôstojnosť. Kristus nás povzbudzuje, aby sme nemlčali.

    Mali by sme však byť pripravení aj pre Krista niečo pretrpieť. Každá naša verejná aktivita vzbudzuje u iných ľudí nenávisť a odpor. Neraz môžeme mať pocit, že všetci majú právo brániť sa, len nie kresťania. Televízie prejavujú obdiv k všetkým názorom, len katolíci sú pre nich ľudia zo stredoveku. S týmto musíme žiť a toto musíme pretrpieť. Služba Kristovi musí aj bolieť.

    Napokon musíme mať aj svoju vnútornú dôveru v Krista. Aj keby sa nám zdalo, že sme slabí, že veľa vecí nemôžeme zmeniť, že svet si robí aj tak čo chce, ani to nás nesmie priviesť k nejakému zúfalstvu. Kresťan musí vždy plne dôverovať v Krista, že on je mocnejší nad všetky ľudské projekty. K tomu je potrebná modlitba, prijímanie sviatostí, vzájomné povzbudzovanie sa, aby sme nikdy nestratili dôveru.

    Zmŕtvychvstalý Kristus aj nám dáva účasť na svojom víťazstve. V spojení s ním dokážeme v sebe objaviť veľké možnosti napredovania. Predovšetkým v službe vlastnej rodine, v bratskej láske, ochote obetovať sa, cítiť s potrebami Cirkvi a evanjelizovať.  A svet potrebuje tieto víťazstva viac, ako všetky iné o ktoré sa usilujú ľudia.