Veľký piatok – rok B
Možno každý z nás videl mŕtve ľudské telo. Môžeme si aj spomenúť, koho sme v živote ako prvého videli mŕtveho. Videli ste však už mŕtvu dušu? Mŕtva duša sa nedá vidieť. V skutočnosti to ani nie je možné. Ale je to vynikajúci obraz, ktorý vyjadruje nesmierne duševné bolesti. Určite by ste o nich viacerí vedeli rozprávať, keď ste prežívali nejaký hrozný životný otras. Vtedy vaša duša bola akoby bola mŕtva.
Dnes pozeráme na Ježiša, ktorý zomrel na kríži. Ale jeho duša umierala už skôr, ako jeho telo. V Getsemanskej záhrade povedal: „Moja duša je smutná až na smrť“ (Mk 14, 34).
V Getsemanskej záhrade Ježiš prežíval to, čo mystici nazývajú temná noc duše. V Ježišovej duši bolo nepredstaviteľné, nepochopiteľné a pre nás tajomné utrpenie. Kedysi o sebe povedal, že prišiel plniť vôľu svojho Otca. A vôľa Otca bola, aby on, ktorý nemal žiaden hriech a preto nemohol trpieť, prežil veľké duševné a telesné bolesti. My ľudia to nikdy úplne nepochopíme, že Otcova láska sa prejavila aj takýmto spôsobom.
Ježišove duševné utrpenie spôsobovala aj láska k všetkým ľuďom. On všetkých miloval. Zachraňoval hriešnikov a prejavoval k ním veľkú ľútosť. Ale chcel pre nich urobiť ešte viac. Chcel zomrieť za ich hriechy a zobrať na seba tresty za ne. Za všetkých, ktorí žili v jeho čase, ale ktorí prídu aj potom. Veľkosť našich hriechov mu spôsobovala nesmierne duševné bolesti.
Duševné bolesti Ježišovi spôsoboval aj predstava, čo všetko musí vytrpieť za hriechy ľudí. Vedel, že Otec ho poslal, aby vzal na seba bolesti a tresty ľudstva a že pred týmto prianím Otca nemohol uniknúť. Veď si len predstavme, že kto by netrpel, keby vedel akú má pred sebou perspektívu?
Kristus trpel aj pre lásku k svojej matke Márii. Veď veľmi miloval tú, ktorá mu dala ľudské telo, ktorá sa o neho starala a ktorá bude trpieť s ním. Aj toto utrpenie bolo časťou Božieho plánu.
Všetky spomínané utrpenia sa odohrávali v jeho duši a spôsobovali je bolesť a smútok.
Bolesti Ježišovej duše nespôsobili, že by prestal ľudí milovať. A v tom nám dáva Ježiš veľký príklad. Judášovi dovoľuje, aby ho zradil. Petrovi, aby ho zaprel. Ostatným dovoľuje, aby sa mu vysmievali, pohŕdali ním a spôsobovali mu aj telesné utrpenie. Dokonca na kríži povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Preto sv. Peter mohol napísať: „Keď mu zlorečili, on nezlorečil, keď trpel, nevyhrážal sa“ (1 Pt 2, 23).
My nikdy nedokážem trpieť s takou majestátnosťou ako Ježiš. Ale dokážeme veľa pretrpieť, ak budeme s ním spojení, ak budeme spojení s jeho krížom. A nie len vtedy, keď nás postihnú telesné bolesti a budeme cítiť, že sa blíži náš koniec, ale aj vtedy, keď bude trpieť naša duša. Práve v takejto temnej noci našej duše musíme žiť, milovať, odpúšťať, povzbudzovať. Nie je to ľahké, ale je to možné. Nie je ľahké zbaviť sa vlastného „ja“ a prijať to, čo nám dáva Boh. Ak to predsa dokážeme podobáme sa vo vrcholnej miere na Ježiša.
Dnes sme viac uvažovali o Ježišových duševných bolestiach, ako o bolestiach jeho tela. Nech sú pre nás povzbudením a posilou, keď sa bolesť zmocní aj našich duší.