Šiesta bolesť  - Panna Mária prijíma do náručia mŕtveho syna

Úmysel ružencového desiatku na mesiac júl: vyprosujme nádej a silu rodičom, ktorým  zomrelo dieťa.

    Mesiacom júl mariánskeho roka 2014 pokračuje deväťmesačná prípravná novéna na zverenie Slovenska pod ochranu Sedembolestnej Panny Márie, ktoré sa uskutoční 15. septembra 2014 v šaštínskej Bazilike Sedembolestnej Panny Márie.

    V podobenstve o rozsievačovi svätý Lukáš zaznamenáva slová, ktorými Ježiš vysvetľuje význam „dobrej pôdy“: sú ňou tí, „čo počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu“ (Lk 8, 15). V kontexte Lukášovho evanjelia zmienka o dobrom a šľachetnom srdci vo vzťahu k počúvaniu a zachovávaniu Božieho slova predstavuje implicitný náčrt viery Panny Márie. Ten istý evanjelista nám hovorí o Máriinej pamäti, o tom, ako vo svojom srdci zachovávala všetko, čo počula a videla, aby tak Slovo prinieslo v jej živote úrodu. Pánova Matka je – ako hovorí svätá Alžbeta – dokonalou ikonou viery: „blahoslavená je tá, ktorá uverila“ (Lk 1, 45).

    Obsah šiestej bolesti z pohľadu Zvestovania: Najväčšia viera sa preukazuje uprostred najväčšej bolesti: MÁRIA v blízkosti svojho ukrižovaného Syna VERÍ, že naďalej platia prísľuby Zvestovania:

    * plná bolesti VERÍ, že je "milosti plná"

    *s mŕtvym Pánom v náručí VERÍ slovám Archanjela "Pán s tebou..."

    *obklopená vrahmi vlastného Syna VERÍ slovám Archanjela: "neboj sa Mária"

    *so zneváženým synom na rukách VERÍ, že on bude a je veľký

    *ľudia ho nevýslovne ponížili a zabili, ona VERÍ, že sa volá „Synom Najvyššieho“

    *zložili ho z potupného kríža, ona VERÍ, že "dostal trón svojho otca Dávida"

    *vykríkol "dokonané je",  ona VERÍ, že "jeho kráľovstvu nebude konca"

    * s Ukrižovaným zloženým jej do náručia VERÍ, že na ňu zostúpil Duch Svätý

    *so Synom popraveným mocnými tohto sveta VERÍ, že ju zatieňuje "moc Najvyššieho"

    *volal „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil...“, ona VERÍ, že jej Ježiš je svätý Boží Syn

    *Máriin "požehnaný plod jej života" zabili, ona VERÍ, že "Bohu nič nie je nemožné"

    *vdova a matka mŕtveho Syna VERÍ opakujúc: "hľa služobnica Pána".

    Šaštínska pieta: Súsošie Matky Božej s mŕtvym Ježišom v náručí na hlavnom oltári Národnej mariánskej svätyne Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne vznikla po urovnanom manželskom konflikte. Liečivá sila mariánskeho príhovoru vyplýva z lásky, obety a dôvery, vyjadrenej aj šaštínskou pietou. Bolesti v našich vzťahoch uzdravuje láskyplne obetovaná bolesť, čistá a bezhriešna bolesť Syna obetovaná za to, aby "sme všetci jedno boli". K zmŕtvychvstaniu našich vzťahov, symbolizovaných žiarivým krížom za sochou piety, sa dá dostať iba cez očistnú bolesť dobrovoľne prijatej obety. Ukrižovaný, ležiaci v náručí Nepoškvrnenej, niesol naše hriechy, ba stal sa za nás hriechom, aby otvoril - ako druhý Adam - prvým Adamom zavreté dvere rajskej blaženosti. Preto sa trhá chrámová opona, symbolizovaná modrozlatou drapériou, aby vznikol nehatený priezor, cesta k Bohu. Tým sa v ikonografii šaštínskej baziliky završuje línia viacerých krížov, začínajúca už na oltári. Dvierka spodného menšieho tabernákula zdobí výjav snímania z kríža, na vyššie situovaných pozlátených dvierkach horného Bohostánku je obraz ukrižovania s Máriou a Jánom pod krížom. V duchovnej vertikále tohto priestoru je medzi dvomi týmito krížmi na oltári - a žiarivým krížom na stene - súsošie piety s korunovanou Pannou Máriou a korunovaným ukrižovaným Kristom. Korunovať obraz či sochu znamenalo vždy povýšiť  zobrazenú postavu  za najvyššiu hodnotu všetkých ostatných hodnôt.  To vyjadruje aj ruka,  ktorou si na srdce ukazuje svätý evanjelista Ján, stojaci naľavo od oltára. Ján totiž prijal Máriu za svoju, osvojil si ju, prijal do srdca. Jeho gesto a ku krížu hľadiaca  tvár akoby práve reagovala na slová Ukrižovaného "hľa, tvoja Matka". Svätý Ján ako jediný apoštol stál pod krížom, ako jediný videl vrcholiť utrpenie Matky zomierajúceho Syna.

    Symetricky k Jánovi stojí Mária Magdaléna, nie náhodou na strane, kde je aj spovedná chodba chrámu. Pozlátená lebka v jej ruke a nádoba pri jej nohách pripomínajú uzdravenú hriešnicu: celú ikonografickú kompozíciu spoluvytvárajú dve ženy, anticipovane obdarené  výkupným ovocím Ježišovho víťazstva nad smrťou a hriechom: Panna Mária a Mária Magdaléna. Lebka v Magdaléninej ruke symbolizuje zmysel i pominuteľnosť ľudského života, nádoba zasa pripomína jej spoluprácu pri príprave Ježišovho tela do hrobu pomocou vonných mastí.

    Všetky významové siločiary sa zbiehajú ku korunovanej postave Ukrižovaného, ktorého hlavu zdobí nad tŕňovou korunou osadená pozlátená koruna z venca ľaliových kvetov a „golgotského kvetu“, ktorého súčasti pripomínajú nástroje Ježišovho umučenia.