V knihe proroka Daniela čítame, ako babylonský kráľ Nabuchodonozor mal zvláštny sen. Sotva sa však prebudil, úplne naň zabudol. Preto si dal predvolať mudrcov a žiadal, aby mu povedali, čo sa mu snívalo, a potom mu sen vyložili. Sľuboval im za to veľkú odmenu, ale zároveň im aj pohrozil, že ich dá pozabíjať, ak úlohu nesplnia. Mudrci kráľovi odpovedali: Niet na zemi človeka, ktorý by vedel oznámiť kráľovu vec. Preto nijaký veľký a mocný kráľ nežiada od nijakého čarodeja, veštca a Chaldejca podobnú vec. Vec, ktorú žiada kráľ, je ťažká a niet toho, kto by ju oznámil kráľovi, iba ak bohovia, ale tí nebývajú medzi ľuďmi. Vtedy žil na kráľovskom dvore aj Daniel so svojimi priateľmi, ktorí boli zajatcami a otrokmi z Izraela. Daniel poprosil priateľov, aby aj oni sa modlili k Bohu za objasnenie kráľovho sna. Nato bolo Danielovi v nočnom videní odhalené tajomstvo, za čo dobrorečil Pánovi: Teba, Bože mojich otcov, chválim a oslavujem, pretože si mi dal múdrosť a silu a teraz si mi dal vedieť, o čo sme ťa prosili, lebo si nám oznámil kráľovu vec.

    Prečo sme si dnes v úvode spomenuli Starozákonnú knihu? Lebo aj v dnešnom evanjeliu je zaznamenané Ježišovo dobrorečenie nebeskému Otcovi: Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. A možno tu vidieť paralelu, že tak ako v Starom zákone Boh nezjavil kráľovo tajomstvo mudrcom Babylonu, ale chudobným a maličkým zajatcom Izraela, tak aj v Novom zákone nebeský Otec sprístupnil svoje kráľovstvo maličkým a chudobným apoštolom, a nie múdrym farizejom či zákonníkom.

    Ježiš tak isto ako židovskí zákonníci a farizeji začal učiť v 30. roku života, aj on si zhromaždil učeníkov, za ktorých si však vybral jednoduchých rybárov a zjavil im dokonalé poznanie nebeského Otca. Apoštoli mali veľkú výhodu, že ho videli z tváre do tváre, ale my, keď sa k nemu modlíme, máme iba veľmi matnú a nedokonalú predstavu. Sú zbožné duše, ktoré po modlitbe alebo svätom prijímaní povedia, že Ježiša videli. Mal krásne čierne či gaštanové vlasy, modré oči, vysokú postavu… K týmto našim predstavám Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí: Som tichý a pokorný srdcom… Čo to znamená? Obráťme si to naopak. Ako vyzerá hnevlivý a pyšný človek? Keby sme si takéto vlastnosti predstavili na Ježišovi, mohli by sme ho mať radi? Odvážili by sme sa od neho niečo pýtať? Dokázal by hnevlivý a pyšný človek obetovať sa za iných?

    Kňaz na hodine náboženstva v pôstnom období vysvetľoval deťom, čo všetko musel Pán Ježiš za nás vytrpieť, ako ho zviazali, bičovali, tŕním korunovali… Vtedy sa prihlásil jeden chlapec a hovoril, že on by si to veru nenechal urobiť, ale by každého odsotil, kopol, hrýzol… Tak by sa správal asi každý človek. Ježiš si to však nechal urobiť, nebránil sa, nevyhrážal, ale ešte aj na kríži sa modlil: Otče, odpusť im… Práve v tom je tá nepochopiteľná Ježišova tichosť a pokora. On odpustí aj nám, keď prídeme prosiť.

    Šestnásťročného Tomáša Akvinského, neskoršieho geniálneho filozofa a teológa, sa vraj ktosi opýtal, na čo toľko myslí vo chvíľach ticha a utiahnutosti, ktoré tak miloval. Chlapec odpovedal: Stále si lámem hlavu nad tým, kto je Boh?

    Židovskí učitelia a zákonníci uvaľovali na veriacich ťažké bremená príkazov, od čoho sa Ježiš dištancuje. Spomína síce, že aj na plecia svojich nasledovníkov kladie bremená a jarmá, ale je tu veľký rozdiel. Jeho jarmo sa dá ľahko niesť a jeho bremeno nie je ťažké. On sám nás vyzýva, aby sme sa od neho učili, lebo je tichý a pokorný srdcom a zvelebovali Boha za to, že aj nás si vyvolil, ako maličkých a nehodných, aby sme sa stali učeníkmi jeho Syna. Vážme si to a pamätajme, že je to pre nás veľký a nezaslúžený dar. Ďakujme Ježišovi, že aj týmito dnešnými jeho slovami nám objasňuje, kto je Boh.

    Uvedomujem si to? Cítim sa byť pred Bohom maličkým a nehodným? Hľadám u neho útechu a občerstvenie alebo sa spolieham iba na seba, na svoje sily a schopnosti?

    Pane, prišli sme k tebe aj dnes, aby sme prosili o silu, trpezlivosť a lásku, aby sme svoje kríže, jarmá či bremená vedeli niesť, aby sme boli tichí a pokorní v spolunažívaní s našimi bratmi a sestrami. Amen.