ROK SEDEMBOLESTNEJ PANNY MÁRIE (1/2014)

Prečo Sedembolestná?

 

    Panna Mária sprevádzala Božieho a svojho Syna na jeho životnej púti. Od počatia a narodenia až po smrť na kríži a zmŕtvychvstanie bola s ním. Hoci nie vždy fyzicky, ale duchom ho vždy sprevá­dzala. Nevieme, či bola pri nanebovstúpení, lebo evanjeliá to neuvádzajú. Vieme však, že spolu s apoštolmi očakávala Ducha Svätého: „Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi.“ (Sk 1, 14)

    Ježišov život nebol na ružiach ustlaný. Narodil sa v biednej maštali a zomrel na dreve kríža. Medzi týmito hra­ničnými udalosťami nachádza­me skromný život v Nazarete, ktorý bol počas verejného účin­kovania obetavý až do vyčer­pania. „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“ (Mt 8, 20) Neúnavne putoval po celej krajine. Aj zabiť ho chceli. Keď apoštoli lúskali obilné klásky, aby zahnali hlad, iste ani on nebol sýty. To všetko robil pre našu spásu.

    Panna Mária bola mate­rinsky citlivo účastná na jeho živote. Naznačuje to útek do Egypta pred Herodesom ale­bo hľadanie dvanásťročného Ježiša v jeruzalemskom chráme. No predovšetkým to dokazuje účasť na umučení a hrdinský postoj pod krížom. Celý jej život bol poznačený znášaním obetí a Ježišových bolestí. Cítila a trpela s ním.

    Nebolo to len sedemkrát. Jej bolesti sa nedajú taxatívne vymenovať. Biblické číslo sedem znamená plnosť. Rozprávanie o stvorení je zarámované do siedmich dní. Siedmy bol zavŕ­šením. Boh akoby kontemploval nad tým, čo stvoril. Bolo to všet­ko dobré. „A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré.“ (Gn 1, 31) Apoštol Peter sa raz pýtal Pána Ježiša: „Pane, koľko ráz mám odpustiť môjmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemde­siatsedem ráz.“ (Mt 18, 21–22) To znamená vždy. Výrok Pána Ježiša je zdôraznením toho „vždy“. V Knihe zjavenia sv. apoštola Jána čítame, že píše siedmim ázijským cirkvám, čo znamená, že jeho učenie v lis­toch platí pre celú Cirkev.

    Právom teda môžeme po­vedať, že život Panny Márie bol spojený so životom Ježiša a plný obety a utrpenia. Svoje poslanie byť matkou Spasiteľa prijíma z lásky k nám. S takou istou láskou prijíma poslanie byť aj našou matkou. „Hľa, tvoj syn, hľa, tvoja matka.“ (porov. Jn 19, 26 - 27) Ján pod krížom zastupuje celé ľudské pokolenie. Ona je na­šou matkou. Tak ako sprostredkovala Ježiša celému ľudstvu, tak ho sprostredkovala kaž­dému z nás v našom duchovnom živote.

    Náš národ si ju uctieva pod titulom bo­lestí, ktoré pre nás vytrpela. Sedembolestná... Čo všetko toto slovo obsahuje? Keď povieme, že plnosť bolestí, musíme povedať aj plnosť lásky. Plnosť jej lásky k nám.

    Koľko lásky jej my dáme? Nie citovej, ale obsiahnutej v našom dobrom kresťan­skom živote. Aj od nás sa vyžaduje vernosť. Práve v súčasnej dobe, keď sa nám ponúka iný štýl a model života, ako je kresťanský. Liberalizmus nám rozvracia myslenie a hod­notu kresťanstva v našom živote. Rodina má v tomto zápase zohrať veľmi dôležitú úlohu. Má podávať dedičstvo otcov neporušené ďalším pokoleniam. Prosme ju o pomoc, aby sme obstáli v tomto zápase tak, že by sa aj ďalšie pokolenia mohli odvolávať na naše dedičstvo, ktoré im zanecháme.

Prosme ju teda: Sedembolestná Panna Mária, Patrónka Slovenska, oroduj za nás!

(+ František Tondra)