Ľudia radi kritizujú a niektorí sa nezastavia pred žiadnou autoritou. Už malé dieťa kritizuje svoju učiteľku, študent profesorov, učeň majstrov, ľudia v zamestnaní nadriadených, a tak to ide ďalej a ďalej, až človekovi prestane byť všetko sväté. Prestane si vážiť ľudí, ale aj Boha, aj Cirkev, aj pápežov, biskupov, aj kňazov. Svojich najväčších nepriateľov má Cirkev nie v ateistoch, ale v zlých kresťanoch, ktorí iba kritizovaním znižujú jej hodnosť a autoritu.

    Keď nám dnešné evanjelium rozpráva o ustanovení apoštola Petra za hlavu Cirkvi, porozprávajme si, ako je to s chybami v Cirkvi a s nehodnými pápežmi v jej dejinách. Je všetko pravda, čo o tom rozprávajú nepriatelia nášho náboženstva alebo čo sa píše v novinách či v románoch o zlých pápežoch?

    V živote Cirkvi za tých uplynulých dvadsať storočí sa iste nájdu aj chyby. Bolo niekoľko slabých pápežov, boli naraz aj traja pápeži… Nás to mrzí, ale zatajovať to nechceme. Kristus sám predpovedal, že v jeho Cirkvi popri dobrých členoch budú aj zlí. Hospodár v evanjeliu zasial na svoju roľu dobré zrno, ale nepriateľ v noci nasial tam kúkoľ. Sluhovia sa pýtali: Pane, kde sa vzal kúkoľ? Podobnú otázku počujeme aj dnes: Ako je to možné, že Cirkev a pápeži boli takí? A mnohí zatracujú Cirkev a náboženstvo, lebo nerobia rozdiel medzi konkrétnymi osobami a Cirkvou.

    V Cirkvi musíme rozlišovať prvok božský a ľudský. To božské, čo je v Cirkvi, to je jej zakladateľ Ježiš Kristus, jeho učenie, sviatosti. Ľudský prvok, to sme my, ľudia. To božské sa meniť nedá, ale ľudské, to sa dá meniť, to sa môže mýliť aj zhrešiť. Katolícka Cirkev je ako krásna budova, ako nádherný chrám. Iste sa vám páči tento kostol svojou architektúrou, upravenosťou, výzdobou… Ale po nedeľných svätých omšiach sa povysáva, pozametá, poumýva a mnoho ráz býva naozaj v ňom veľa prachu, blata, smetí… Lenže tie smeti, to nie je Kristova Cirkev. Tak je to aj s Cirkvou. Keď sa dáme do čistenia dnes po 2000 rokoch jej trvania, vymetieme z nej veľa prachu a smetí. Lenže tie smeti, to nie je Cirkev.

    Najväčšia pohroma ju zastihla po avignonskom zajatí pápežov. Prvý pápež Peter účinkoval dvadsaťpäť rokov v Ríme, a preto aj jeho nástupcovia spravovali Cirkev z Ríma. Francúzsky kráľ Filip IV. dosiahol svojím vplyvom, že za pápeža bol zvolený Francúz, arcibiskup z Bordeaux, ktorý prijal meno Klement V. On sa natrvalo ako pápež usadil v Avignone a ním sa začína sedemdesiat ročný pobyt pápežov v Avignone. Avignonských pápežov bolo sedem. Svätá Katarína Sienská a iné vplyvné osobnosti presvedčili pápeža Gregora XI., aby sa vrátil do Ríma. Po jeho smrti kardináli zvolili za nového pápeža Taliana, ktorý si veľmi prísne počínal najmä proti francúzskym kardinálom. Títo opustili pápeža v Ríme, vyhlásili jeho voľbu za neplatnú, lebo sa vraj konala pod tlakom rímskeho ľudu, ktorý žiadal pápeža Rimana alebo Taliana. Vyvolili si protipápeža v osobe ženevského arcibiskupa so sídlom v Avignone.

    Kresťanská Európa sa rozdelila na dva tábory. Tento stav trval štyridsať rokov. Smutnému stavu schizmy chcela urobiť koniec synoda v Pize, kde sa kardináli r. 1407 za prítomnosti cisára rozhodli zosadiť dvoch pápežov a vyvoliť nového pápeža, uznávaného od všetkých. Keďže sa však prví dvaja nevzdali, kríza jednoty v Cirkvi dosiahla svoj najvyšší stupeň a Cirkev mala až troch pápežov. Veriacim nebolo ľahko spoznať, kto je právoplatným pápežom apoštola Petra. Jednotu do Cirkvi priniesol Kostnický snem. Rímsky pápež kvôli jednote sa na ňom vzdal, avignonský bol zosadený a časom bol tiež zosadený aj pápež v Pize, ktorého všetci opustili. Za nového pápeža bol zvolený Martin V., a tým sa odstránilo trojpápežstvo a rozkol v Cirkvi.

    Taká je historická pravda, ktorú využívajú nekatolíci v boji proti nám. Hovoria a píšu o nehodných pápežoch a o temných stránkach v dejinách Cirkvi. Nepíšu však o 84 svätých pápežoch, o 33 mučeníkoch a 7 blahoslavených.

    Niektorí ľudia, ak počujú o tomto období Cirkvi, strácajú duševnú rovnováhu a myslia si, že už nepotrebujú Cirkev. Čo im na to povedať? Snáď to, že Cirkev je ako nemocnica a v nemocnici nebýva práve najpríjemnejšia vôňa. Ale zato sa ešte nemocnica nestáva zbytočnou. Sú manželia, ktorí nezachovávajú manželskú vernosť. Máme preto zrušiť manželstvo? Sú lekári, ktorí sa prehrešia proti lekárskej prísahe. Máme preto ich odstrániť? Nájdu sa slabé stromy, ktoré vietor vyvalí. Ale kvôli tomu by sa mali vyrúbať všetky stromy? Našli sa aj v Cirkvi chyby. Ale to, že sa dostala z nich, pokračuje v živote a prekvitá, je len dôkazom toho, že to ľudské je krehké a môže sa mýliť, urobiť chybu, ale zničiť ju nemôže nikto, lebo je Božím dielom.

    Kardinál Consalvi raz povedal Napoleonovi, ktorý sa vyhrážal, že zničí Cirkev: Veličenstvo, to sa nepodarilo ani nám kňazom, takže vám sa to už tým skôr nepodarí! Je to úsmevné, ale zároveň jasné svedectvo viery v Kristove slová adresované Petrovi: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.

    My veríme v Pánov prísľub, preto sa usilujme o to, aby sme naším životom vydávali dobré svedectvo o Cirkvi a plnením si svojich každodenných povinností, boli tým užitočným kamienkom, zasadeným v budove Cirkvi.