ROK SEDEMBOLESTNEJ PANNY MÁRIE (2/2014)
Obetovanie Pána
Mesiacom február mariánskeho roka 2014 pokračuje deväťmesačná prípravná novéna na zverenie Slovenska pod ochranu Sedembolestnej Panny Márie, ktoré sa uskutoční 15. septembra 2014 v šaštínskej Bazilike Sedembolestnej Panny Márie. Každý mesiac má svoju osobitnú tému, ktorej námety kňazi vo farnostiach svojim veriacim ponúknu vždy druhú nedeľu v mesiaci.
Keďže v tomto mesiaci február tohto roku pripadá na prvú nedeľu – teda na dnešný deň - Obetovanie Pána, túto homíliu o prvej bolesti Panny Márie si vypočujeme už dnes.
Meditácia o prvej bolesti Panny Márie - Simeonovo proroctvo
V slovách proroka Simeona, adresovaných priamo Panne Márii, sa završujú a svoju definitívnu interpretáciu nadobúdajú predpovede, ktoré sa Panna Mária dozvedela pri Zvestovaní, a ktoré sama vyjadrila slovami Magnifikatu.
V ňom Mária vyjadruje svoju vieru v Božiu silu, v silu Božieho ramena, ktoré rozptyľuje pyšných, detronizuje mocných, bohatých prepúšťa naprázdno. A naopak, povyšuje ponížených, nasýti hladných, ujíma sa svojho služobníka. Teraz sa Panna Mária od Simeona dozvedá, že tým mocným Božím ramenom sa stane vlastne jej Syn, že to on je ustanovený na pády pyšných, mocných a bohatých, a na povstania ponížených, hladných a slúžiacich. Jeho pokora pokorí pyšných, jeho slobodne prijatá a láskyplná bezmocnosť odzbrojí mocných, jeho zmysluplná chudoba zneistí bohatých.
Mária v Magnifikate chválila Boha, že sa ujal svojho služobníka Izraela, ktorý bude verný prisľúbeniam daným Abrahámovmu pokoleniu.
Teraz sa Mária dozvedá, že v tom Izraeli okrem Božích služobníkov budú Bohu mnohí protirečiť a odporovať. Znamením a kritériom bude Ježiš Kristus. A nebude to iba čosi vonkajškové, lebo uprostred ľudu Izraela vyjde najavo zmýšľanie mnohých sŕdc. Sŕdc, ktoré budú nútené zaujať pred jej Synom a voči jej Synovi postoj. Neprišiel priniesť pokoj, ale rozdelenie (Lk 12, 51).
A ona na tomto bolestnom a očistnom procese bude mať priamy podiel, lebo jej dušu prenikne meč, ako preniká trhavá pálčivá bolesť každú matku vidiacu rozdelenie jej synov a dcér. Tú dušu, ktorá u Alžbety velebila Pána a jasala v ňom ako v Spasiteľovi. Tú oduševnenosť, s akou prisľúbila byť služobnicou Pána. Teraz sa táto predpoveď kompletizuje: jej službou teda bude obetovanie bolestí duše v duchu slov nech sa mi stane podľa tvojho slova: ono, to slovo, je tým ostrým dvojsečným mečom, prenikajúcim a zasahujúcim najhlbšie jadro jej materinskej identity.
Reflexia Svätého Bernarda
„Tvoju dušu, preblahoslavená Matka, naozaj prenikol meč. Veď keby nebol prenikol ju, nebol by prerazil ani telo tvojho Syna. Lebo keď tvoj Ježiš – nás všetkých, ale osobitne tvoj – vydýchol, Jeho duše sa vôbec nedotkla neľútostná kopija, ktorá mu otvorila bok – neušetrila ani mŕtveho, hoci Jemu už nemohla uškodiť –, ale tvoju dušu prenikla. Jeho duša tam totiž už nebola, ale tvoju nebolo možno odtiaľ odtrhnúť. Tvoju dušu teda prenikla sila bolesti, aby sme právom oslavovali viac ako mučenicu tú, ktorej súcitná spoluúčasť isto prevyšovala pocit telesného utrpenia.
Či nebolo pre teba horšie ako meč slovo: „Žena, hľa, tvoj syn,“ ktoré vskutku prebodávalo dušu a prenikalo až po oddelenie duše od ducha? Aká to zámena! Dostávaš Jána za Ježiša, sluhu namiesto Pána, učeníka namiesto Učiteľa, syna Zebedejovho namiesto Syna Božieho, čistého človeka namiesto pravého Boha! Ako by to nepreniklo tvoju najcitlivejšiu dušu, keď už aj naše srdce, hoci je z kameňa a zo železa, rozrýva čo i len spomienka na to.
Nečudujte sa, bratia, keď hovoríme, že Mária bola mučenicou duše. Nech sa čuduje ten, kto zabudol, že Pavol medzi najväčšie hriechy pohanov ráta ich bezcitnosť. To bolo ďaleko od Máriinho srdca, nech je to ďaleko aj od jej služobníkov.
Ale niekto azda povie: „A nevedela vopred, že má zomrieť?“ Bezpochyby vedela. „A nedúfala, že čoskoro vstane z mŕtvych?“ Dúfala a pevne. „A napriek tomu žialila nad Ukrižovaným?“ Áno a veľmi. Ináč, ktože si, brat môj, alebo odkiaľ máš tú múdrosť, že sa viac čuduješ spolutrpiacej Márii ako Máriinmu trpiacemu Synovi? On mohol umrieť aj telom a ona nemohla umrieť s ním srdcom? To prvé urobila Kristova láska, od ktorej väčšiu nemal nik; to druhé urobila Máriina láska, po ktorej už inej podobnej nebolo.“