10. nedeľa v Cezročnom období - rok C

Dva sprievody

    Milí bratia a sestry, z času na čas sa dajú vidieť na našich uliciach rôzne sprievody – každý to už zažil a možno sme aj sami boli súčasťou takého sprievodu, vytvárali sme ho. Sprievod zjednocuje ľudí v nejakej veci, ľudia, čo sú v ňom zapojení, chcú manifestovať niečo, ide im o vec, ktorá sa dotýka ich všetkých. Medzi sprievody, ktoré bývajú najčastejšie, patrí bezpochyby pohrebný sprievod. Myslím, že viacerí z nás, ba možno všetci, čo sme tu, sme už boli na pohrebe a odprevádzali sme niekoho na poslednej ceste.

    V duchu sa prenesme o dve tisícročia späť do mestečka Naim, kde sa práve stretajú dva rozličné sprievody.

    Na čele jedného je Ježiš. Tento sprievod je sprievodom ľudí, ktorí počúvajú živé slová Vykupiteľa. Uverili mu, že im môže dať niečo lepšie, ako mali doteraz, že im môže dať nový život. Druhý sprievod je sprievod smrti, smútku a beznádeje. Niet iného východiska, ako mŕtveho mládenca pochovať. A určite mi dáte za pravdu, že pochovať mladého človeka, navyše ak je to jediný syn vdovy, je naozaj veľmi, veľmi smutné. Podľa židovských obyčajov bolo telo chlapca zabalené do plátna. Niesli ho na nosidlách. Pri takýchto príležitostiach bolo zvykom, že si najali tzv. plačky, ktoré hlasito nariekali a upútavali pozornosť. Od okoloidúcich sa očakávalo, že sa k pohrebnému sprievodu pripoja. Do tejto situácie prichádza Ježiš. Keď uvidel vdovu, prišlo mu jej ľúto. Lukáš tu použil sloveso, ktoré zodpovedá hebrejskému slovu raham, ktoré sa viackrát používa v Starom zákone a označuje silné dojatie, ktoré zachvacuje človeka veľmi hlboko v jeho vnútri. Nasledujúce gesto je gestom mocného Pána nad životom a smrťou: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ Chýr o tom sa zrejme rýchlo rozšíril a Ježiša označili za veľkého proroka, cez ktorého Boh navštívil svoj ľud.

    Obraz vzkriesenia naimského mládenca je obrazom vykúpenia celého ľudstva. Mŕtvy mládenec je symbolom ľudstva, ktoré je v zajatí hriechu a smrti. Podľa sv. Pavla a jeho listu Efezanom (2,1) bolo ľudstvo pre svoj hriech mŕtve. Ale Bohu nás bolo veľmi ľúto, preto poslal Ježiša, aby nás vzkriesil k životu. Tak ako si ani mŕtvy chlapec nezaslúžil ani nevyprosil život, aj voči nám je Boh taký istý, keď nám dáva zdarma šancu žiť a byť spasený. A keby sme si pokračovali v čítaní siedmej kapitoly Lukášovho evanjelia, z ktorej je tento úryvok, zistili by sme, že vzápätí prišli k Ježišovi posli Jána Krstiteľa, ktorý sa pýta, či je naozaj Mesiáš. Kristus odpovedá: „Choďte a povedzte Jánovi, čo ste videli a počuli: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium.“ Vidíme, že poslanie Pána Ježiša bolo naozaj to, aby oživil naše spojenie s Bohom, aby otváral naše oči, uši, srdce pre prijatie jeho dobrej zvesti, aby sme mohli žiť.

    Jeden úspešný mladý muž sa dozvedel, že jeho bývalá spolužiačka je ťažko chorá, zomiera na rakovinu. Hlboko sa ho to dotklo a išiel ju navštíviť. Myslel si, že ju nájde veľmi smutnú, až zúfalú z toho, že musí taká mladá zomrieť. Bol však veľmi prekvapený, keď ju našiel usmiatu. Ležala na smrteľnej posteli a napriek tomu bolo cítiť z nej radosť. Nevedel to pochopiť. Ona mu však povedala: Vieš, my sme sa doma vždy večer spoločne modlievali a mladší brat každý deň prečítal krátky úryvok z Biblie. Ja som sa vždy snažila veriť Bohu a moji rodičia ma viedli k tomu, aby som zachovávala Božie prikázania. Ja mu verím aj teraz, že smrťou sa dostanem k nemu a budem s ním naveky šťastná.

    Znova si v duchu predstavme tie dva sprievody. Oni tu totiž sú stále. Duchovne. Jeden je sprievod života, druhý je sprievod smrti. A my sa máme rozhodnúť. Slobodne, bez nátlaku. Ak veríme Ježišovi, potom sme vyhrali. A ani smrť nebude pre nás definitívnym koncom. Amen.