11. nedeľa v Cezročnom období – rok C

         Už si postupne zvykáme, že naša spoločnosť sa delí na ľudí bohatých, stredne majetných a chudobných. Už si zvykáme aj na to, že tieto skupiny majú svoj osobitý štýl života. Bohatí si dovolia všetko; tí priemerní to, čo si môžu dovoliť a chudobní žijú, ako zvykneme hovoriť, od výplaty do výplaty. Všetci sú však rovní v jednom: robia hriechy.

         Biblické čítania dnešnej nedele nám predstavujú dvoch ľudí, ktorí patria do rozličných spoločenských tried. Ten prvý je kráľom. Ten druhý človek je obyčajná žena. Aj on aj ona boli hriešnici.

         Kráľ Dávid bol človekom, v ktorom si Boh našiel zaľúbenie. Pripomína mu to prorok Nátan, že ešte ako mladý a neznámy bol pomazaný za kráľa Izraela. Neskoršie s Božou pomocou dokázal vo vojnách so susednými národmi udržať si svoju pozíciu. Mal teda dostatok dôvodov, aby slušným životom za všetko ďakoval Bohu. Jeho zmysly však zaslepila láska k vydatej žene. Tak sa “chorobne” zamiloval, že zariadil, aby jej muž padol vo vojne a on si ju mohol vziať ako vdovu za ženu. Bol natoľko zaslepený, že si neuvedomoval, čo vlastne robí. Až prorok Nátan mu tvrdou a zrozumiteľnou rečou otvára oči a srdce.

         O druhej postave evanjelium hovorí, že bola v meste známa ako hriešnica. Názory, že v čom spočíval jej hriech, sa líšia. Jedni si myslia, že bola prostitútkou, iní, že bola rozvedená a žila s druhým mužom. Tak či tak, bola hriešnicou.

         Dávid na výčitku Nátana odpovedá: “Zhrešil som proti Pánovi”. Na to mu Nátan odpovedá: “Pán ti odpúšťa hriech, nezomrieš”! Hriešnica nehovorí nič, ale koná. Svojimi slzami zmáčala Ježišove nohy, utrela ich svojimi vlasmi, bozkávala ich a natrela olejom. Preto mohol Ježiš povedať: “Jej hriechy, jej mnohé hriechy, sú odpustené, lebo veľmi miluje”. Obidvom bolo odpustené preto, že svoje hriechy ľutovali a oplakali.

         Biblia, najcennejšia kniha zo všetkých kníh nás učí, že v každom spoločenskom postavení ľudia hrešia a z tohto pohľadu sme si všetci rovní. Aj keď biblické texty hovoria predovšetkým o hriechoch proti šiestemu a deviatemu prikázaniu, neraz tieto hriechy sú dôsledkom iných hriechov. Napríklad dôsledkom nespravodlivo získaného bohatstva. Dôsledkom nezaslúžene získaného spoločenského postavenia. Dôsledkom niektorých povolaní, o ktorých sa hovorí, že sa v nich nedá morálne žiť a pracovať. Dôsledkom zrady viery v Boha. Aj dôsledkom toho, že chudobnejší chcú aspoň v malej miere napodobňovať nemorálnosť bohatých a slávnych. Medzi najväčšiu hlúposť nás menej majetných a menej spoločensky postavených patrí to, že obdivujeme hriechy veľkých a známych ľudí. Namiesto obdivu by mala byť v našich postojoch ľútosť a odpor. A ak sa jedná o ľudí, ktorí majú spoločenské funkcie, tak aj primeraný tlak, aby sa ich vzdali.

         Niektorí známi a úspešní ľudia život v hriechu nezvládnu a spáchajú samovraždu. S hriechmi sa nedá nikdy pokojne žiť. Známy spisovateľ päťdesiatych rokov Albert Camus, ktorý vo svojich dielach píše o absurdite a nezmyselnosti ľudského života, napísal aj román s názvom Pád. Opisuje v ňom aj takúto udalosť: Istý veľmi známy človek, ktorý sa tešil spoločenskej úcte, nepomohol topiacej sa dievčine. Nikto to nevidel a jeho život aj naďalej plynie rovnako. Ľudia mu preukazujú rovnakú úctu. On sám sa však necíti dobre. Stráca chuť do života, lebo má výčitky svedomia. V takomto rozpoložení zakričí slová: “Ó dievča, skoč ešte raz do vody, aby som mal znova šancu zachrániť nás obidvoch”!

         Boh život žiadneho človeka, či svätca alebo hriešnika, nevracia späť. Nikto nemá možnosť znova začať a konať ináč, aj keď by si to niektorí veľmi želali. Boh však každému, či chudobnému alebo bohatému, ale predovšetkým každému hriešnikovi, dáva možnosť, aby svoj život zmenil. Žiada len dve veci: aby si človek uvedomil, že v akomkoľvek hriešnom stave ho Boh miluje a aby si svoje hriechy pravdivo priznal a oplakal.

         Odnesme si dnes poučenie, že nech sme v akomkoľvek spoločenskom postavení, nemáme právo hrešiť. A ak tak robíme, nemáme právo v hriechu zotrvať.