1. november – Slávnosť všetkých svätých
Spoločenstvo svätých už tu na zemi
Každý človek túži po tom, aby patril do nejakého spoločenstva ľudí, či už je to rodina, partia mladých, pracovný kolektív, známi, priatelia atď. Aj to, že ľudia vstupujú do manželstva, je prejavom, že nechcú byť sami, že vo dvojici – teda tiež v spoločenstve – sa ľahšie žije. Tak sme stavaní. Každý túži po tom, aby nebol sám. Človek sám toho veľa nedosiahne. Keď už je nejaká skupinka ľudí s nejakým spoločným cieľom, ide to ľahšie. Aj preto vznikajú rôzne kluby, odbory a združenia.
Dnes oslavujeme tiež jedno veľké spoločenstvo, ktoré sa nazýva spoločenstvo svätých. Je to združenie všetkých tých, ktorí si „zbielili rúcho v Baránkovej krvi“ a teraz stoja pred Baránkovým trónom, sú odetí v bielom a s palmou v ruke. Pritom volajú Bohu na slávu.
Sv. Pavol hovorí, že "Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú." Nikto z nás si nevieme ani len predstaviť, ako to tam v nebi vyzerá. Symbolická reč Knihy Zjavenia apoštola Jána, z ktorej úryvok sme počuli v prvom čítaní, nám to chce aspoň trochu naznačiť. Biela farba je znakom nevinnosti. Kto sa chce dostať pred trón Baránka, musí byť bez hriechu.
Samozrejme, že nikto nie je bez hriechu. No už v Starom zákone v Knihe proroka Izaiáša sa píšu Božie slová o tom, že aj keby ľudské hriechy červenali ako purpur, v Baránkovej krvi zbelejú ako vlna. Červená farba je v Starom zákone symbolom hriechu a smrti. Boh už tam vyzýva ľud na pokánie, aby opustili cesty, ktoré vedú do záhuby. Sám dáva možnosť, že tie hriechy zničí a my, ľudia, budeme čistí a slobodní. Toto platí stále. Aj dnes. Biela farba naproti tomu je farbou života. Palma symbolizuje víťazstvo. Všetci tí, ktorým patria tieto atribúty (vlastnosti), patria medzi svätých, medzi tých, ktorí prijali Božiu výzvu, ktorí činili pokánie, ktorí zobrali Božie slovo vážne.
Je tam totiž tá veľmi dôležitá vec, že na to aby sme dosiahli tú istú blaženosť a to isté spoločenstvo, musíme prijať kritériá, ktoré nám Boh ponúka. V evanjeliu sme počuli 5.kapitolu z Matúšovho evanjelia, ktorej sa zvykne hovorievať aj „evanjelium v skratke“. Blahoslavenstvá, návod, ako sa dostať do neba. V prvých štyroch sa nachádza protiklad: chudobným bude patriť Božie kráľovstvo, plačúci budú potešení, tichým bude patriť zem, hladní budú nasýtení. V ďalších štyroch sa nachádza skôr uistenie: milosrdní dosiahnu milosrdenstvo, ľudia čistého srdca dosiahnu Boha, tí, čo šíria pokoj, nájdu ho v Bohu, spravodlivým bude patriť Božie kráľovstvo. Ak sme sa našli aspoň v jednom z nich, máme dôvod na radosť, pretože aj pre nás sa otvára spoločenstvo svätých.
Dnes teda oslavujeme ten veľký a nespočetný zástup našich bratov a sestier, ktorí dosiahli nevinnosť, ktorí zvíťazili s pomocou Božou nad diablom a teraz chvália Boha v nebi. Zároveň si pripomíname, že nebo môžeme dosiahnuť aj my sami. Aj nás tam určite Boh čaká. Prví kresťania sa dokonca zvykli nazývať medzi sebou svätými. Na prvý pohľad opovážlivé pomenovanie. No vyjadruje radosť a nádej, že každý opravdivo žijúci kresťan dosiahne Božie kráľovstvo, ba už tu na zemi má na ňom účasť, už tu na zemi žije spoločenstvo s Bohom.
Jeden príbeh hovorí o dvoch mníchoch, ktorí sa odkiaľsi dozvedeli, že na zemi jestvuje miesto, kde sa zem dotýka neba. Mali by tam byť nejaké dvere, ktoré keď otvoria, ocitnú sa pred Bohom. Vybrali sa teda na cestu, aby to miesto našli. Putovali po svete, zažili rôzne nebezpečenstvá, zimu, hlad, nepohodu, ale nakoniec predsa len našli, čo hľadali. Boli to celkom obyčajné dvere. Oni s radosťou a s bijúcim srdcom zaklopali a stlačili kľučku. Keď vstúpili, ocitli sa zrazu vo svojej kláštornej cele, z ktorej pred rokmi odišli hľadať nebo. Vtedy pochopili. Miesto, kde sa dotýka zem neba, sa nachádza práve tam, kde sú, na mieste, ktoré im určil Boh.
Bratia a sestry, to miesto alebo prostredie, kde žijeme, môže byť tiež miestom, ktoré sa dotýka neba, ak ho takým spravíme. Kritéria na to máme, počuli sme ich dnes v blahoslavenstvách. Všetci svätí, tí, ktorí majú palmu víťazstva a biely odev, nás s radosťou očakávajú a pomáhajú nám v tom. Modlime sa spoločne: Bože, prijmi aj nás raz do tohto veľkého spoločenstva, daj nám prežívať tú veľkú radosť, ktorú si prisľúbil všetkým tým, ktorí rúcho svojej duše vybielia pokáním v Krvi tvojho Syna. Amen.